Medzi obeťami bol aj slovenský útočník Pavol Demitra. Rodák z Dubnice by sa dnes dožil 50. narodenín.
Milovanú manželku Majku už nevezme do náručia, synovi Lucasovi, nádejnému futbalistovi, nezatlieska, keď strelí gól a dcéru Zaru neuvidí, ako sa z dievčaťa stáva žena. A všetko pri tom mohlo byť inak.
„Najsmutnejší deň v mojom živote,“ spomínal pred rokmi jeho veľký priateľ a dlhoročný spoluhráč na klubovej i reprezentačnej úrovni Marián Gáborík.
„Bol si hokejový boh na ľade a do hokejového neba si aj odišiel. Dozeraj tam na nás z hora a odpočívaj v pokoji. Tvoji chlapci,“ odkázal na poslednej rozlúčke na trenčianskom štadióne so spoluhráčmi z národného tímu.
Dobrý človek, kamarát
Pred sezónou 2011/12 Demitra zvažoval, že zavesí korčule na klinec. Napokon sa rozhodol, že si hokejovú kariéru predĺži ešte o rok.
Pred úvodným zápasom v bieloruskom Minsku nebol stopercentne fit. Trápil sa so zranením. Zdalo sa, že štart sezóny vynechá.
Stihol sa však dať dokopy a nasadol do lietadla aj s českými spoluhráčmi Josefom Vašíčkom, Janom Marekom a Karlom Rachůnkom. Krátko po štarte však stroj rýchlo stratil výšku. Zrútil sa do rieky Volga a následne ho po výbuchu zahltili plamene.
Vyšetrovanie príčiny tragédie ukázalo, že piloti nemali dostatočný výcvik a pochybili pri štarte. Lietadlo bolo v dobrom technickom stave. Pár mesiacov pred tým v ňom lietal aj niekdajší tréner slovenskej reprezentácie Vladimír Vůjtek. Sezónu pred nešťastím viedol Lokomotiv z pozície hlavného kouča.
„Je to strašná tragédia, pre mňa obzvlášť. Pol roka dozadu som lietal v tom lietadle. Nemám slov, je to šok,“ konštatoval Vůjtek.
Demitru zrejme čakala posledná sezóna v kariére, po ktorej sa mohol venovať manželke a deťom. Jeho spoluhráči a kamaráti ho poznali najmä ako správneho chlapa, ktorý sa vždy držal svojho slova. Bol kamarátsky a veľmi ľahko dokázal s ľuďmi nájsť spoločnú reč.
„Sme partia, spolu chodievame na hokej, mali sme Demitru veľmi radi. Bol to veľmi dobrý človek, takého naozaj zriedka nájdete vo svete, každému s radosťou pomohol, myslím si, že pre slovenský národ spravil toľko, čo málokto,“ hovoril o Demitrovi jeden z trenčianskych fanúšikov Marek Lopoš.
V kariére strelil Demitra množstvo fenomenálnych gólov. Ktorý z nich bol najpamätnejší? Mnohým sa vybaví Vancouver 2010.
Čítajte viac Posadiť Slafkovského? Lepšie ako zo seba robiť hlupáka. S korupciou mal pravdu, tiež som ju na Slovensku zažil
„Nikdy nezabudnem na jeho samostatný nájazd, ktorým rozhodol zápas proti Rusom na olympiáde. Bože, ako tam len vykúpal toho brankára,“ vravel bývalý obranca Ľubomír Višňovský.
Prihrávka za štvrť milióna
Demitra bol víťazný typ. Na ľade i v kabíne bol skutočný líder. Nešlo mu len o to, aby zdolal súpera za každú cenu. Chcel tak urobiť čisto a bez podvádzania. Fair play pre neho malo hlboký význam. Držiteľom ocenenia Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča NHL sa nestal len tak.
„Veľmi mi pomohol. Prvý gól v NHL som strelil, keď sme boli na ľade aj s Mišom Handzušom, prihral mi naň. Paľo bol veľká osobnosť. Kdekoľvek pôsobil, najviac mu záležalo na tom, aby bola v mužstve pohoda,“ vravel bývalý útočník a spoluhráč zo St. Louis Ľuboš Bartečko.
Skromnosť a pokoru Demitra ukázal aj rok pred tým, ako prestížne ocenenie získal. Na konci základnej časti NHL v ročníku 1998/99 zaujal málo vídaným gestom.
V zmluve mal zakotvenú klauzulu, ktorá by mu v prípade zisku 90 bodov priniesla pol milióna dolárov.
Na konte ich mal v tom čase 89. V závere súboja s Los Angeles viedol jeho tím 3:2 a súper odvolal brankára.
Demitra korčuľoval s pukom v útočnom pásme, no namiesto strely do prázdnej bránky zvolil prihrávku na spoluhráča Scotta Younga, ktorému chýbal gól k naplneniu jeho bonusu.
Young gól nedal a obaja tak zostali bez bonusu. „Chcel som dobre pre nás oboch. Cítil by som sa zle, ak by som myslel egoisticky,“ vravel vtedy Demitra. Tomu klub neskôr vyplatil polovicu odmeny, teda 250-tisíc dolárov.
Dojal aj amerického tvrďasa
Demitru začiatkom tohto roka uviedli do Siene slávy NHL. Pri tejto príležitosti hodila čestné buly pred zápasom St. Louis s Washingtonom jeho manželka Majka, ktorú sprevádzali deti Zara a Lucas. Spolu s nimi sa ujal slávnostnej pocty aj bývalý Demitrov spoluhráč Keith Tkachuk, ktorý má na Slováka mimoriadne pozitívne spomienky.
„Bol pre mňa ako vlastný brat. Trávili sme spoločne veľa času. Poznal moje deti, chodili sme spolu na bejzbal. Bol to úžasný človek. Fungovala medzi nami špeciálna chémia,“ vraví víťaz Svetového pohára z roku 1997 a držiteľ striebra z olympiády v Salt Lake City 2002.
S Američanom vytvorili v St. Louis obávané ofenzívne duo. Skvele im to klapalo na ľade i mimo neho. Súperi pred nimi mali rešpekt. Hneď v prvej spoločnej sezóne sa stali najproduktívnejšími hráčmi tímu.
„Kanadské body sme volali "cookies.“ Keďže ich Paľo zbieral ako na bežiacom páse, tak som ho nazval „Cookie monster.“ Potom sme sa v kabíne navzájom podpichovali," spomína Tkachuk.
Čítajte viac Na Slovensku spôsobil ošiaľ, stal sa najväčšou hviezdou. Na presilovky ma už nedávajte, prosil pred koncom, ktorý zabolí dvojnásobne
Jeho syn Brady, ktorý na posledných MS v Česku patril k oporám americkej reprezentácie, si taktiež zaspomínal na nebohého Slováka.
„Pamätám si ho ako malý chlapec. Chodil sa pozerať na tréningy, kde sme korčuľovali ja a môj brat Matthew. Bolo to od neho krásne gesto. Môj otec ho zbožňoval a videl som, že jeho úmrtie ho poriadne zasiahlo,“ vraví kapitán Ottawy Senators.
Na deň, kedy svet šokovala správa o jednej z najväčších športových tragédií, si presne nespomína. Mal vtedy len 12 rokov. Spomína si však na moment, kedy s jeho otcom nahrávali tvorcovia dokumentu 38, filmová pocta hokejovej legende.
„Môj otec je tvrdý chlap. Bol taký na ľade a len málokedy som ho videl rozcíteného. Keď rozprával pre slovenských filmárov v dokumente o Demitrovi, bolo to pre neho veľmi emocionálne. Paľo bol jeho blízkym priateľom,“ dodáva Tkachuk.
