Korčuľovanie ešte ako druhák na základnej škole rozvíjal aj pod drobnohľadom trénera Jozefa Fecka, s ktorým má blízky vzťah dodnes.
„Bral som ho ako vlastného syna. Vždy, keď príde z Ameriky do Zvolena, zastaví sa na štadióne a prehodíme pár slov. Je to výborný chalan, ktorý to dotiahne v hokeji ďaleko,“ vraví.
Čo ste si pomysleli, keď Martin minulý rok zažil premiéru v NHL?
Veľmi som sa potešil. Počas tréningov zvyknem zverencom nadhodiť, že podobne ako oni, začínali na rovnakom mieste Pospíšil, Miloš Kelemen či Dalibor Dvorský. Nie je však len moja zásluha, že sa z nich stali výborní hráči. Za ich úspechom stoja mnohí tréneri, ktorí so mnou vo Zvolene pracujú.
Ako dlho ste ho trénovali?
Od druhého až do piateho ročníka na ZŠ. Bol zároveň spolužiakom môjho syna, keďže sú rovesníci. Občas u nás dokonca aj býval a prespával. Spoločne sa učili do školy. Mal som ho teda veľa času na očiach.
Vedeli ste hneď, že si raz zahrá v najlepšej lige sveta?
Vnímal som ho ako veľký talent, ktorý sa s korčuľami a hokejkou už narodil. Navyše, bol veľmi kamarátsky. Všetci spoluhráči ho mali radi. V kolektíve bol obľúbený. Bol to šikovný chalan už odmalička.
Hokejovo, rozumovo aj čo sa týka techniky a práce s hokejkou bol úplne inde ako jeho rovesníci. Pravidelne sa posúval do vyšších ročníkov. Mal to jednoducho v sebe.
Veľkým vzorom bol pre neho starší brat Kristián. Mali ešte aj jedného staršieho brata Michala, ktorý tiež hrával. Sú vyslovene hokejová rodina. Majú to v génoch.
Nedávno mu v zápase namerali maximálnu dosiahnutú rýchlosť 38, 71 km/h, vďaka čomu je najrýchlejším korčuliarom NHL v aktuálnej sezóne.
Bol vždy výborný korčuliar. Sledujem jeho zápasy v NHL, keď mám možnosť a má výborný pohyb na ľade. Bude sa ešte zlepšovať po všetkých stránkach. Je ako malý zúrivý pitbull. Neodradí ho len tak nejaká prehra. Vždy, keď spadne, postaví sa a ide ďalej. Korčuľuje s veľkou ľahkosťou.
Foto: Facebook HKM Zvolen
Výborné základy získal už v mládeži. Na ľade trávil kvantum času. Keby mohol, korčuľoval by aj osem hodín denne. Bol schopný po tréningu ešte vybehnúť na ľad so staršou kategóriou. Čo sa týka hokeja, mal energie na rozdávanie. Zdalo sa, že je nevyčerpateľný.
Jeho typickou stránkou je hra do tela. Prejavoval sa tak už ako mladý chalan?
V tom čase ešte nemali povolené hrať úplne kontaktne. Napriek tomu Martin hrával do tela. Už vtedy sa prejavoval ako fyzický typ hráča. Nemal však na výber. Keď ako štvrták hral proti piatakom či šiestakom, bol zvyknutý na iný štýl hokeja.
Potom sa vrátil medzi svoju vekovú kategóriu a v nej sa prejavilo, že hrá aj trochu do tela. Medzi rovesníkmi vynikal tak, že nebolo možné si ho nevšimnúť.
Mal aj fyzické parametre na to, aby mohol hrať proti starším?
Nebol to žiaden kulturista, ale šikovnosťou a hokejovým myslením sa dokázal vyrovnať aj silnejším súperom. Vedel, ako sa má postaviť k súboju. Vždy ho bolo náročné odstaviť od puku.
Aký bol povahovo?
Na ľade i v šatni bol jasný líder. Na striedačke sa vedel vyhecovať a strhnúť ostatných. Samozrejme, tak ako každý, aj on sa vedel vyzúriť. Nedá sa vždy iba pokojne sedieť.
Keď niečo povedal, stálo to za to. My tréneri sme mu niečo odkázali a on to posunul hráčom. Vedeli sme sa na neho v tomto smere spoľahnúť. Už vtedy bolo jasné, že to dotiahne ďaleko.
Kariéru mu mierne pribrzdili zranenia i otrasy mozgu. Zvažoval aj koniec. Nevzdal sa a teraz hrá v NHL. Svedčí to o jeho silnej mentálnej odolnosti?
Mal aj problémy s ramenom a musel ísť na operáciu. Aj kvôli otrasom mozgu to bolo s jeho kariérou nahnuté. Je skvelé, že sa vždy po zranení vrátil a vytrval pri hokeji. Má naozaj na to, aby niečo veľké dokázal. Potrebuje iba, aby sa mu vyhýbali zranenia.
Čo sa týka výkonnosti bude určite ešte výrazne stúpať. Už sa v NHL oťukal a zbiera body. Veľmi si získal fanúšikov svojou povahou, keď sa zastane spoluhráčov. Pre mladých, ktorí nám teraz vyrastajú, je veľkým vzorom.
Už to nie je ako kedysi, keď každý chcel byť ako Marián Hossa, Michal Handzuš či Richard Zedník. Teraz je v kurze mladá generácia. Pripomína mi Paľa Demitru, ktorý bol tiež lídrom na ľade aj v šatni.
Sedí mu pozícia, ktorú má v Calgary?
Z toho, čo sme sa spolu rozprávali, som pochopil, že mu to tam veľmi sadlo a je spokojný. Je pravda, že kanadskí fanúšikovia sú nároční, ale čo sa týka klubu, zakladá si na rodinnej atmosfére. Nie je to tak, ako v amerických kluboch, kde sa hráči často menia.
V Calgary cíti istotu a dôveru. Jeho veľkou výhodou je, že dokáže zahrať v každom útoku. Spomínam si, že keď hral u nás v mládeži, bol v tretej formácii, ale herným prejavom ich dostal na úroveň prvého útoku. Súperi sa museli mať na pozore.
Prekvapil vás, keď pred olympijskou kvalifikáciou vyjadril sklamanie z nominácie hráčov pôsobiacich v KHL?
Je dobré, že sa k tomu vyjadril, ak to tak cítil. Na druhej strane, hráči pôsobiaci v Rusku nerobia nič zlé, berú to ako možnosť si zarobiť. Je normálne, že idú tam, kde im ponúknu najlepšie podmienky. Všade je to dnes o peniazoch. Nikto im nemôže nič vyčítať.
Dôležité bolo, že keď ich už nominovali, bavili sa spolu normálne a jeden druhého neignorovali. Hrávali predsa spolu v mládežníckych kategóriách. Poznajú sa od detstva. Od ďalšej sezóny sa môže situácia zmeniť a každý bude hrať niekde inde.
Čítajte viac Život na Slovensku? Halušky mi nesedia, ale jedlo je zdravšie ako v Kanade. Zlepšujem sa aj vďaka Bedardovi, číslo mám po legende
Aj Martin minulú sezónu ukázal, že má na to, aby mu ponúkli dobrú zmluvu. Dúfam, že ju aj dostane. Rozhodne mu to prajem.
Svojím prejavom a vystupovaním sa zaraďuje medzi vysoko inteligentných hráčov. Pôsobí tak aj na vás?
Je pravda, že názory na hokejistov sú zvláštne. Maťo bol vždy vzorný študent. V škole spravil to, čo mal. Rád sledoval aj záznamy svojej hry, aby sa naučil, čo robí dobre a čo musí zlepšiť. To mu zostalo dodnes.
Často si ho všímam, že na striedačke drží v ruke tablet a kontroluje, ako sa zachoval v danej situácii. Sú to maličkosti, ktoré si bežný divák nevšimne. Neustále premýšľa, ako robiť veci lepšie. Aj to je cesta ako sa zdokonaľuje.
