Je to presne desať rokov, čo sa v hotelovej izbe Miroslav Hlinka rozhodol, že bude absolútnym pánom svojho času i svojho života.
Ubehlo to rýchlo, no stále príliš pomaly na to, aby sa na majstra sveta v hokeji zabudlo.
Posledná sekunda
Ten moment zostane súčasťou slovenskej hokejovej histórie. Goteborg 2002, je sekunda do konca finálového zápasu proti Rusku a slovenská 30-ka sa pripravuje na posledné vhadzovanie.
Prejde popred Petra Bondru, niečo mu zaševelí do ucha, nervózne sa obzrie za seba, zaujme postoj. Taký, aby sa mohol hodiť do prípadnej strely, ktorá napokon nepríde.
Čítajte viac Chceli by sme zmazať tento deň zo svojho života, opakovali pred 13 rokmi slovenské hviezdy. V ich srdciach zostáva jedno prázdne miesto
Situácia, ktorá charakterizuje jeho kariéru. Nikdy nebol najjagavejšou hviezdou, no bol pri všetkom dôležitom. Mužom, ktorého kedykoľvek pošlete do prvej línie. „Neprišiel som trhať štatistické rekordy, prišiel som pomôcť mužstvu,“ zvykol vravieť.
A pomáhal výdatne, veď zo štyroch svetových šampionátov, na ktorých hral, až tri ovenčil medailou. Nenapodobiteľná bilancia.
Hlinka pochádzal z číro hokejovej rodiny. Jeho otec hrával dlhé roky za Duklu Trenčín, bratranec Jaroslav bol popredný český reprezentant.
Aj Miroslav začínal s levom na hrudi, za tamojší národný tím však odohral len niekoľko prípravných zápasov a tak nemal problém prehodiť výhybku na rodné Slovensko.
Cítil tu výraznejšiu šancu presadiť sa, ktorú napokon naplno zužitkoval.
S hokejom začínal doma v Trenčíne a prispel k jej premiérovému titulu v sezóne 1991/92 v československej lige. Ďalšiu majstrovskú trofej dosiahol v prvom ročníku slovenskej extraligy.
Foto: Pavel Rakusan / Ringier a.s. / CNC / Profimedia
Následne ho angažovala Sparta Praha, za ktorú odohral päť sezón a patril medzi jej lídrov.
Kariéru si spestril aj angažmánmi vo fínskom Jokerite Helsinki, švédskom MODO Hockey, či ruskom Dyname Moskva. Dohral ju na Slovensku v druholigovej Trnave.
Vynikal predovšetkým v defenzívnej činnosti. Na ľade bol neústupčivým bojovníkom, v šatni zasa obľúbeným parťákom. Všade, kde hrával, patril medzi najpozitívnejších mužov v kabíne.
Na novinársku otázku po zápase, „Miro, môžeš na slovíčko?“ zväčšia odpovedal kladne.
List na rozlúčku
Jeho dobrovoľná smrť šokovala celé Slovensko. Bol to práve ten prípad, o ktorom si poviete, „tak od neho by som to určite nečakal.“
Veď niekoľko mesiacov predtým ešte zabával slovenských divákov, keď ich spoza mikrofónu sprevádzal zápasmi olympijského turnaja v Soči.
A šlo mu to náramne, Hlinka sa vždy vedel odprezentovať zovňajškom i prejavom, ktorý mal hlavu aj pätu.
Foto: MICHAL KLÍMA / MFDNES + LN / Profimedia
Za maskou veselého chlapa sa však posledné roky ukrývalo nešťastie a aj tu sa potvrdilo, že podstatne viac než neúspechy na ľade bolia prehry v súkromí.
„Záver jeho života bol úplne iný, ako som ho ja poznal. Vysmiateho a pozitívne naladeného,“ spomínal tréner Ján Filc.
Že si raz siahne na život, by nikdy nebol povedal ani Richard Lintner, ktorý sa považoval za jeho rodinného priateľa.
Avšak rodinný život, v ktorom mal Miroslav Hlinka spočiatku veľkú istotu, sa mu skomplikoval.
„Viem iba to, že sa rozvádzal, doma mu to neklapalo. Tie problémy boli pravdepodobne väčšie, než čo sa donieslo k nám,“ krčil ramenami bratranec Jaroslav, ktorého spovedali českí novinári priamo po zápase Sparty.
Hlinka mal už dávno po kariére, na rok si odskočil získavať trénerské skúsenosti do zámoria, potom to chcel rozbaliť aj na striedačke. Stal sa asistentom trénera v Banskej Bystrici. Žiaľ, bola to jeho posledná hokejová zastávka. Pár dní po jej začiatku sa obesil v hotelovej izbe.
Mužstvo v tom čase viedol Miroslav Chudý, ktorého Hlinkova samovražda na dlhé obdobie poznačila.
Foto: SITA, Dušan Hein
„Bavili sme sa o tom ako pripravíme tréning. On písal nejaký papier, tak som sa ho spýtal, že čo to píše. Odpovedal mi, že rieši niečo s právnikom. On však písal dopis na rozlúčku a ja som to nevedel…“ vravel so stiahnutým hrdlom.
Aj najbližšie Hlinkovo okolie bolo udalosťou šokované, hokejista po rozvode s manželkou Mirkou začínal novú životnú kapitolu s priateľkou Zuzanou. Jej, rodičom a sestre napísal pred smrťou list.
„Mami, oci, ségra, dávajte na seba pozor a buďte v kontakte so Zuzkou. Urobte to kvôli mne, plánovali sme spolu rodinu i budúcnosť. No, dnešok všetko mení. Každý má isté hranice, energiu a silu. Ďakujem, váš Miro,“ písal na rozlúčku.
„Musel zrejme veľmi trpieť. Ale takto by ľudia z tohto sveta nemali odchádzať,“ zamýšľal sa Martin Štrbák, Hlinkov spolubývajúci na zlatých MS 2002.
Hlinka za sebou zanechal dcéru Vanessu a syna Michala. Toho Michala, ktorého ako osemročného držal na majstrovskom ľade v hale Scandinavium. Dlho šiel potom v otcových hokejových stopách.
Foto: ALEXANDER NEMENOV / AFP / AFP / Profimedia
Ako napísal náš bývalý kolega z Pravdy, novinársky bard, Pavol Komár: „Ťažko dostať z hlavy, že človek v najlepších rokoch videl východisko z neľahkej situácie, v ktorej sa ocitol, v najabsurdnejšom riešení.“
Aj po desiatich rokoch je spomienka na majstra sveta v hokeji stále boľavá.