V Košiciach získal dva majstrovské tituly v extralige juniorov.
Presadiť sa v A-tíme jedného z historicky najúspešnejších klubov na Slovensku však bola utópia.
Tím bažiaci po tituloch stavil na legionárov a odchovanci dostávali priestor len sporadicky.
Bývalý hokejový brankár Dušan Szalontay skončil športovú kariéru krátko po tom, ako oslávil dvadsiate narodeniny.
Jeho spoluhráčom i rovesníkom bol v tom čase aj Dominik Riečický, súčasná jednotka „oceliarov.“ Bol jeden z tých, ktorí sa vydali ťažšou cestou.
Z partie, ktorá získala v priebehu pár rokov šesť zlatých medailí v doraste a juniorke, sa viacerí rozhodli ukončiť kariéru pred prechodom k mužom alebo krátko po ňom.
Hrávať nižšiu ligu či skúšať šťastie v menej kvalitných zahraničných súťažiach pre nich nebolo zaujímavé.
Pozrite si príbeh bývalého brankára HC Košice na fotkách:
„Pre košických odchovancov to boli zlé časy. Určite by na ľade dali za svoj klub viac ako legionári, ktorí zas dostali viac na výplatnej páske. Taká ale bola politika klubu,“ vraví Szalontay o titule zo sezóny 2011/2012.
Podobne ako v iných kluboch, ktoré mali najvyššie ambície, ani v Košiciach nebola trpezlivosť na dlhodobú koncepciu. Na striedačke sa často menili tréneri a tí si mnohokrát priviedli hráčov, ktorým dôverovali z predošlých pôsobísk.
„Pamätám si, keď tu bol prvýkrát tréner Rostislav Čada. Urobil veľké zmeny v tréningovom procese, ktorý bol naozaj na vysokej úrovni a zmenila sa aj disciplína,“ vraví Szalontay.
Prvá liga? Finančne bola nezaujímavá
Po odchode Slovana do KHL boli zrazu Košice najväčším mestom v extralige. Očakávania boli ešte vyššie ako v minulosti.
Klub s bohatou históriu, výborným zázemím a finančnou silou bol veľkým lákadlom pre domácich i zahraničných hráčov. Odchovanci si tak často museli hľadať angažmán inde.
Po poslednej sezóne v juniorskej súťaži dostal Szalontay niekoľko ponúk aj zo zahraničia, napokon sa ale rozhodol, že pôjde inou cestou.
„Bol o mňa záujem, dokonca v rakúskej extralige. Išlo o Salzburg, no rozhodovali sa medzi mnou a jedným českým brankárom. Boli sa na mňa pozrieť na jednom zápase. Vtedy sme sa striedali s Dominom Riečickým. Napokon sa rozhodli pre toho Čecha,“ spomína Szalontay.
Stále mal možnosť zabojovať o lukratívnu ponuku. Chytať v I. lige v Trebišove, kam ho lanárili, však pre neho nebolo zaujímavé z finančnej stránky.
„Brankár potrebuje mať silné mužstvo, aby sa mohol rozvíjať. Ísť do I. ligy by bol pre mňa krok späť, z ktorého sa už človek len ťažko vyhrabe. Každý hráč rastie vtedy, keď má kvalitné tréningy, ťažkých súperov a nie keď ide z lepšieho tímu do horšieho a potom stagnuje,“ mieni Szalontay.
Vyskúšal odchytať jeden zápas v Bardejove, no iba sa mu potvrdilo, že je to pre neho krok späť. „Mal som pocit, že úroveň bola nižšia ako v juniorskej extralige,“ vraví.
Vyskúšal si pozíciu rozhodcu
Po skončení aktívnej kariéry presedlal na dráhu rozhodcu a trénera mladých brankárov. Na starosti mal tímy od tretieho ročníka až po juniorku, pri ktorých sa striedal s ďalšími kolegami.
„Mňa nikdy nelákalo robiť hlavného trénera, ale práca s brankármi bola o niečom inom. Tréningy sú tam špecifické a brankári majú aj inú psychiku ako hráči. Je tam individuálnejší prístup a to ma bavilo,“ priznáva.
Čítajte viac Máš môj obrovský rešpekt, vravel mu Jágr. Českom otriasla smrť chlapca: Každý zápas sa raz skončí, niektoré až bolestivo skoro
Rozhodovaniu sa venoval popri štúdiu na vysokej škole. Keďže mal už veľa aktivít, musel s tým skončiť skôr ako pôvodne plánoval. Časovo nedokázal zosúladiť všetky povinnosti.
„Mal som to dobre rozbehnuté, ale… Človek musí mať aj normálny život a nie len behať z práce do práce. Ako čiarový rozhodca som pískal najviac druhú ligu mužov. Pod hlavičkou SZĽH som viedol pár zápasov. Chcel som sa tomu venovať aj ďalej, pretože je to zaujímavá činnosť,“ hovorí Szalontay.
Disciplínu, ktorú si osvojil pri hokeji, neskôr využil v práci v silových zložkách. Začínal v armáde a neskôr sa presunul k policajnému zboru. V súčasnosti pôsobí ako vyšetrovateľ na železničnej polícii.
