Rozhodol sa, že sezónu dohrá v Omsku. V Rusku bol v kontakte aj s ďalšími Slovákmi pôsobiacimi v KHL, s ktorými vedenie slovenskej reprezentácie do poslednej chvíle riešilo možnosť nominácie na šampionát.
Tú u Jurča napokon definitívne zmarilo zranenie ramena.
„Privodilo sa mi to v poslednom zápase play-off. Našťastie sa ukázalo, že to nie je až také vážne a nemusel som podstúpiť operáciu. Je to pre mňa veľká úľava, keďže som v minulosti absolvoval niekoľko chirurgických zákrokov,“ vraví Jurčo.
Aké vážne bolo vaše zranenie?
Prvé týždne som ani nevedel hýbať rukou. Chodil som na rehabilitácie a dával sa dokopy. Našťastie, už je to lepšie. S kondičným trénerom sa mi podarilo spevniť svalstvo, ktoré po týždňoch bez aktivity ochablo.
Už som skúšal ísť párkrát aj na ľad. Cítim, že je to v poriadku a čoskoro by som mohol zaberať naplno. Chcel by som s letnou prípravou.
Keďže ste nemohli s ramenom dlhší čas nič robiť, boli ste aspoň na dovolenke?
S kamarátmi týždeň v Chorvátsku. Ja osobne si však najviac užívam, keď som doma v Košiciach. Celý rok cestujem autobusom alebo lietam. Nepotrebujem to absolvovať ešte aj po sezóne. Jedna dovolenka mi bohato stačí. K tomu pridáme aj zopár kratších výletov. Hlavné je pre mňa dobre si oddýchnuť.
Vlani ste si dlhšie hľadali klub, napokon ste sezónu začali vo švajčiarskom Davose. S tímom ste sa však videli až na predzápasovej rozcvičke…
Bola to veľmi špecifická situácia. Pre žiadneho hráča by to nebolo veľmi komfortné. Každý má svoj rytmus a rituál pred zápasom. Nebolo to teda ideálne, ale aj takéto situácie prináša hokejový život. Celé sa to udialo veľmi rýchlo.
Večer som si zatelefonoval s generálnym manažérom a za pár hodín sme si dohodli detaily. Ráno som už letel z Košíc do Viedne a potom do Davosu. Večer som hral zápas. Od pohodlnej situácie to malo ďaleko. Snažil som sa však prispôsobiť. Chvíľu mi trvalo adaptovať sa na vyššiu nadmorskú výšku.
Čím vás samotná liga prekvapila?
Vždy som si chcel vyskúšať hokej vo Švajčiarsku. O ich lige sa pred pár rokmi hovorilo ako o veľmi technickej, ofenzívnej a rýchlej. Za posledné roky sa súťaž – po príchode zahraničných hráčov a zámorských trénerov – extrémne zmenila.
Čítajte viac Anketa o Slovákoch z KHL v reprezentácii? Kluby o ničom nerozhodujú, zväz si všetko riadi sám. Väčšiu váhu má názor chlebodarcov
Potvrdil mi to Andres Ambühl, ktorý bol mojím spoluhráčom a vo Švajčiarsku hráva už veľmi dlho. Liga je skutočne náročná. Hrá sa na veľkých klziskách. Je to veľký rozdiel v porovnaní so zámorím. Individuálne sa mi celkom darilo. Malo to však aj menej pozitívnu stránku.
Akú?
S vedením sme sa asi nepochopili v spoločných debatách pred mojím príchodom. Vedel som, že v klube bude sedem importov a iba šiesti mohli nastúpiť do zápasu. Netušil som, že ma zobrali ako siedmeho legionára, ktorý je v pozícii náhradníka. To sa mi veľmi nepáčilo.
Je iné, ak sa sedem hráčov pravidelne strieda a niečo iné, ak hráte pár zápasov za mesiac. V jednom stretnutí som dal dva góly a v ďalšom som nehral. Jeden mesiac som nehral žiadny domáci zápas, iba na súperových klziskách. Myslím si, že mám na to, aby som zohrával dôležitejšiu rolu v tíme.
Vyústila celá situácia vo finále Spenglerovho pohára, kde s vami kanadský tréner Josh Holden na striedačke lomcoval a výrazne k vám gestikuloval?
Bol to obraz toho, aký rešpekt mal tréner voči mne. Odkedy som sa pripojil k tímu, mal som pocit, že sa ku mne správajú ako k devätnásťročnému chlapcovi, ktorý práve prišiel do áčka z juniorky. Celé sa to vyhrotilo, keď som vedenie požiadal o uvoľnenie niekam, kde by som mohol hrať viac.
VIDEO: Konflikt trénera Davosu s Jurčom vo finále Spenglerovho poháraNie každému sa to páčilo. Vyústilo to až do incidentu na striedačke v mojom poslednom zápase. Trochu mi to znechutilo finálovú výhru. Nebolo to najlepšie zakončenie môjho pôsobenia vo Švajčiarsku, ktoré inak nebolo vôbec zlé.
Ako ste vychádzali s kapitánom tímu a švajčiarskou legendou Ambühlom?
Je to veľký pohoďák. Vychádzali sme skvele. Dokonca, keď hrali Švajčiari prípravný zápas pred MS so Slovenskom v Humennom, mi napísal, že môžeme ísť spolu na večeru. Napokon nám to nevyšlo. Je to skvelý hráč a výborný človek.
Je priam neuveriteľné, ako dlho dokáže hrať na najvyššej úrovni. Osobne si neviem predstaviť, že by som hral ešte ďalších desať rokov. Do štyridsiatky ako on. Klobúk dole pred ním a jeho výkonmi na ľade.
Čítajte viac Hokejový svet smúti. Zomrel najlepší strelec MS 1995, ako prvý strelil hetrik za ruskú reprezentáciu
V januári ste sa presunuli do KHL, kde ste pôsobili v drese Avangardu Omsk. Ako dlho ste nad ponukou z Ruska premýšľali?
Chcel som pokračovať vo Švajčiarsku alebo v inej kvalitnej európskej lige. Išlo mi o to, aby som mohol hrať na MS v Česku. Vo švajčiarskej lige však už pôsobilo veľa legionárov a nemali voľné miesta. Napokon prišla ponuka z Omsku a po zvážení mojej situácie som sa rozhodol pre KHL.
Vedel som z minulosti, že je to liga, ktorá mi sedí a hrá sa mi tam dobre. Vyhovujú mi menšie klziská. Nebolo však jednoduché vybaviť si víza počas pobytu vo Švajčiarsku. Nakoniec sa to podarilo a bolo to z mojej strany dobré rozhodnutie. V Omsku sa mi darilo.