Po návrate na Slovensko čakali Samuela Honzeka (19) maturitné skúšky. Aktuálne sa pripravuje vo Zvolene na svoju tretiu sezónu za morom, v ktorej by chcel presedlať na mužský hokej a pravidelne hrať AHL.
„Z klubu mi povedali, na čo sa mám zamerať. Snažím sa nabrať na váhe, aby som zosilnel. Tvrdo na tom pracujem,“ vraví.
Mali od vás po prvej vydarenej sezóne v Kanade väčšie očakávania?
Jednoznačne. Súviselo to aj s tým, že som bol draftovaný. Dali mi dôveru aj ako kapitánovi. Začiatok sezóny mi nevyšiel, na čo malo vplyv zranenie. Keď som sa rozbehol, odišiel som na MS do 20 rokov. Po návrate bolo ťažké sa do toho opäť dostať. Celkovo to bola náročná sezóna. Snažím sa to hodiť za hlavu a sústrediť sa na budúcnosť.
Cítili ste tlak, keďže ste boli vôbec prvým kapitánom tímu z Európy?
V prvom rade som vnímal veľkú zodpovednosť prijať takú významnú rolu po prvej sezóne v Kanade. Bolo to pre mňa skvelé. Spoluhráči aj tréneri mi v tom veľmi pomáhali. Snažil som sa byť lídrom na ľade i v kabíne.
Na MS do 20 rokov ste išli v pozícii asistenta kapitána Adama Sýkoru. Radili ste mu alebo ste sa od neho skôr inšpirovali, ako ísť príkladom?
Adam je asi najlepší človek akého poznám. Zároveň je najemotívnejší hráč, s akým som sa doteraz stretol. Stále je pozitívny a vždy sa usmieva, čím prenáša dobrú náladu aj na ostatných. Na MS urobil skvelú prácu.
Bol pre nás výborným kapitánom. Škoda, že nám to nevyšlo lepšie z tímového hľadiska. V skupine sme hrali dobre, ale úspech sa posudzuje podľa toho, či zvládnete štvrťfinále, čo sa nám, žiaľ, nepodarilo. Veľmi nás to mrzelo, pretože sme mali výborný tím.
V Kanade ste si vyskúšali život v dvoch metropolách. Cítili ste sa lepšie v Calgary alebo vo Vancouveri?
Vancouver bol asi najlepšie mesto, v akom som mohol začínať kariéru v Kanade. Skvele som sa cítil aj v tíme, kde sme mali k dispozícii všetko, čo sme potrebovali. Po sezóne som prišiel do Calgary, kde bola väčšia zima. Viac mi vyhovoval Vancouver.
Čítajte viac Platiť vyše stotisíc eur mesačne za ľadovú plochu je nemysliteľné. Steel arénu rekonštruujú za milióny eur. Kde budú hrať košickí hokejisti?
Človek v ňom nájde veľa možností, ako tráviť čas, aj kvôli lepším podmienkam z hľadiska počasia. V Calgary mi ale výrazne pomohli Martin Pospíšil a Čech Daniel Vladař. Bolo super, že som sa mal na koho obrátiť, keď som to potreboval.
Pospíšil zažiaril na MS v Česku, kde patril k najlepším hráčom Slovenska. Sledovali ste aj jeho výkony?
Priznám sa, že som šampionát a zápasy slovenského tímu sledoval predovšetkým kvôli Martinovi. Vedel som, že mal skvelú sezónu v NHL a bol som zvedavý, ako sa mu bude dariť na medzinárodnom ľade. Išlo mu to výborne. Veľmi ma mrzelo, možno aj viac ako jeho samého, že sa v závere zranil.
Bol pre vás jeho príbeh inšpiráciou, ako sa za žiadnych okolností nevzdávať?
Určite. Je skvelým príkladom športovca, ktorý bojuje v každej situácii. Mal veľa zranení a uvažoval o konci kariéry, ale nevzdal sa. Aj preto je pre mňa v istom zmysle vzorom. V kariére preskákal množstvo prekážok a verím, že to najlepšie ho ešte len čaká.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Larry MacDougal
Poukazoval vám aj zázemie štadióna a samotné mesto?
Bol som sa pozrieť na zopár zápasov. Štadión je pekný, ale majú stavať nový, na ktorý sa veľmi teším. Fanúšikovia sú trochu prísni, ale na zápasy chodia v hojnom počte, aj keď sa tímu nedarí, čo je skvelé.
O prísnosti kanadských fanúšikov sa presvedčil aj Juraj Slafkovský v Montreale. Je to najmä preto, že majú od hráčov veľké očakávania?
Presne tak. Zažil to aj Juraj. Fanúšikovia všetkých kanadských tímov v NHL sú veľmi prísni a od hráčov očakávajú maximum. Do hokeja sú veľmi zažratí a chcú vidieť čo najlepšie výsledky. V domácich zápasoch dokážu skvele fandiť. Hráči si na to musia zvyknúť. Aj o tom je hokej.
Čoskoro uplynie rok od vášho draftu. Ešte si naň občas spomeniete?
Pre mňa to bol v prvom rade úžasný pocit. Keď povedali moje meno, všetok stres zo mňa opadol. Veľmi ma potešilo a zároveň milo prekvapilo, že si ma vybrali už zo 16. miesta. Veľmi si to vážim. Budem sa snažiť naplniť vysoké očakávania, ktoré do mňa vkladajú.
Do NHL vedie dlhá a náročná cesta. Prvoradé bude predvádzať stabilné výkony v AHL. Mali by ste v nej dostať viac priestoru?
Vlani som odohral v AHL tri zápasy a mojím hlavným cieľom v budúcej sezóne je usadiť sa v seniorskej lige. Všetko bude závisieť od toho, v akom svetle sa ukážem v nováčikovskom kempe. Viacerí chlapci majú šancu zabojovať o NHL i AHL. Uvidíme, čo z toho sa podarí.
Keď sme sa spolu rozprávali ešte pred draftom, hovorili ste, že vaším obľúbeným tímom v NHL je Washington Capitals. Zmenilo sa to?
Teraz už musím hovoriť, že je to Calgary (smiech). Snažím sa však sledovať všetky tímy rovnako, aby som mal čo najlepší prehľad o dianí v NHL.
Veľkou oporou je vám rodina. S kým si zvyknete počas sezóny najčastejšie volať?
S rodičmi som v pravidelnom kontakte. Najmä, aby bola mama pokojná. Niekedy mám taký nabitý program, že im celý týždeň nezavolám. Potom sa už boja, čo sa so mnou deje. Snažím sa teda volať im tak často ako je to možné.
Viacero mladých hráčov sa už presadzuje v mužskej reprezentácii. Je to aj jeden z vašich cieľov?
Bolo by skvelé, ak by sa mi podarilo už po nasledujúcej sezóne obliecť si dres reprezentačného áčka. Zatiaľ je to však veľmi ďaleko. Uvidíme, ako mi to pôjde. Budem na sebe naďalej tvrdo pracovať a ísť si za svojím snom.
