Rodák z Banskej Bystrice sa na novú sezónu pripravuje v Bratislave.
„Ráno idem buď na ľad do Petržalky alebo rovno do posilňovne. Teší ma, že som v skvelej partii a s chlapcami sa navzájom ťaháme,“ vraví Mišiak.
V skupine, s ktorou sa pripravujete, sú aj hráči ako Tomáš Tatar, Martin Fehérváry či Pavol Regenda. S kým si najlepšie rozumiete?
So všetkými rovnako. Pre mňa je v prvom rade skvelé vidieť, ako trénujú. Snažím sa im čo najviac priblížiť. Pre nich je prirodzené, že chcú byť vždy najlepší vo všetkom, čo robia. Jeden druhého motivujeme a hecujeme sa navzájom. Súťaživosť medzi nami je obrovská a to nás posúva vpred.
Kedy sa vraciate do Ameriky?
Na development kempe v Chicagu sa mám hlásiť 30. júna. Budem tam šesť dní. Prioritou bude spoznať sa s chlapcami z mužstva aj s tými, ktorí ešte len budú draftovaní. Podľa posledných informácií by sme nemali ísť na ľad, skôr to bude o príprave na suchu. Uvidíme, čo si pre nás pripravia.
Vlani ste v kanadskej juniorskej lige OHL nazbierali 47 bodov v 60 zápasoch. Bola sezóna z vášho pohľadu lepšia ako predošlá, ktorú ste strávili v USHL?
Prakticky každý rok hrám v inej lige. Neustále sa musím na niečo nové adaptovať. Uvidíme, kde začnem ďalšiu sezónu. S mojimi výkonmi vlani som bol vcelku spokojný. Sezónu hodnotím pozitívne. V OHL sa hrá trochu iný hokej ako v USHL. Na novú súťaž a nový tím som si zvykol celkom rýchlo.
Zažili ste juniorský hokej v Amerike i Kanade. V čom sa tieto súťaže najviac líšili?
Ťažko povedať, ale ani v jednej lige to nebolo príliš fyzické. Porovnávam to s mužským hokejom, ktorý som zažil v extralige. Keď tak uvažujem, USHL bola o čosi viac kontaktná a OHL skôr technickejšia a ofenzívnejšia.
Čítajte viac Takmer som skončil pod nožom. V Česku som zažil najnáročnejšiu sezónu v kariére. Ramsay? Poviem vám, čo ho robí výnimočnýmNa akých pozíciách ste pravidelne hrávali?
Takmer celú sezónu, s výnimkou dvoch zápasov, som hral na pozícii centra. Na krídle len vtedy, keď sme mali viac zranených chlapcov. Na pozícii centra sa cítim najlepšie a sedelo mi to výborne.
Dávali vám tréneri dostatok priestoru aj na presilových hrách?
V úvode sezóny som bol na ľade v priemere okolo 22 minút, čo je obrovská porcia. S trénerom sme sa bavili o tom, že je to dlhodobo neudržateľné. Rozhodli sme sa, že to skrátime na 18 minút. Bol som čerstvejší a viac som sa sústredil na jednotlivé striedania.
Som vďačný za to, akú dôveru som mal od trénerov. Bol som jeden z najvyťažovenajších hráčov v tíme. V mojom veku je najdôležitejšie hrať čo najviac.
Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že ste urobili veľký krok vpred vo vašom vývoji…
Presne tak. Pozerám sa ale už do budúcnosti. Neriešim, v akej lige to bude, ale dôležité pre mňa je, aby som hral čo najviac. Práve to ma posúva neuveriteľne dopredu. Cítim, že moja hra sa zlepšuje a to je pre mňa najpodstatnejšie.
Čítajte viac Po sezóne si Slováka zavolali manažér s trénerom. Kedy naskočí do NHL? Z Ameriky si priviezol netradičné hobby i jazvu do konca životaNedávno ste sa dozvedeli radostnú správu o podpise zmluvy s Chicagom. Ako to prebiehalo?
Bol to úžasný pocit podpísať kontrakt s jedným z najväčších klubov NHL. Som šťastný, že o mňa majú záujem. Pre mňa je to však len jeden z cieľov, ktoré som si nastavil. Vnímal som to úplne inak ako samotný draft, kde netušíte, aký klub si vás vyberie.
Dozvedel som sa to neštandardne od manažéra klubu AHL, ktorý patrí pod Chicago. Až neskôr mi volal môj agent, ktorý mi to potvrdil.
Manažér sa mi neskôr, keď už to bolo oficiálne, ospravedlnil, že mi prekazil prekvapenie. Bolo to celkom vtipné. Ja som sa nad tým len pousmial a vravel som mu, že na to budem mať špeciálnu spomienku.