S pokorou a odhodlaním kráča krok za krokom za svojím snom. S prosbou o rozhovor sme ho zastihli len pár desiatok minút po jeho návrate na Slovensko.
„Pred chvíľou som priletel z Ameriky. Práve sedím v aute. Cestujem z letiska domov. Pýtaje sa, čo vás zaujíma,“ vraví večne usmiaty a pozitívne naladený odchovanec Nitry.
Aký ste mali let?
Cesta mi zbehla veľmi rýchlo. Dokonca som si aj trochu pospal, čo v lietadle nezvyknem. Celý let trval asi osem hodín, z toho tri som prespal.
Pár dní sa ešte budem spamätávať z jet lagu (stav spôsobený časovým posunom, pozn. red.), ale nie je to nič strašné. Teším sa, že som späť doma a uvidím moju rodinu a blízkych.
Vravíte, že v lietadle nezvyknete spať. Ako si krátite čas pri dlhých letoch?
Obvykle sa snažím zaspať, ale väčšinou sa mi to nedarí. Keď som bol dieťa, mal som pred lietaním rešpekt. Cítim stále menší strach z výšok. Teraz sa mi to ale podarilo prekonať. Občas si pozriem film alebo si niečo prečítam.
V Amerike ste si len nedávno dokončili vodičák. Aký máte vzťah k šoférovaniu?
Na Slovensku som už vodičák mal pred dvoma rokmi. V USA som si ho ale potreboval spraviť nanovo. Bolo zaujímavé robiť vodičské testy v New Yorku. Keď som to porovnal s Nitrou, kde som robil vodičák, bola tam omnoho hustejšia premávka.
Zápchy sú tam úplne bežné. Zároveň sú tam iné dopravné značky. Napokon som to zvládol a som rád, že už mám vodičák aj v Amerike.
Máte nejaký zážitok zo šoférovania v najľudnatejšom meste USA?
Vodiči tam jazdia nebezpečnejšie ako na Slovensku. Na druhej strane, keďže sú tam zápchy, nedá sa jazdiť rýchlo. Človek stihne včas reagovať, ak sa na ceste vyskytne nečakaná situácia.
Neustále tam po sebe trúbia, keď sa preraďujú do iného pruhu. Už trúbili aj na mňa, ale zvykol som si (smiech). Treba si len dávať pozor. To platí pre šoférovanie všeobecne.
Pozornosť si vyžaduje aj vaše nové hobby, ktorým je žonglovanie. Ako ste sa k nemu dostali?
Jeden deň som sa nudil. Mal som veľa voľného času a rozmýšľal som, ako ho využijem. Pozeral som si videá na youtube a vybehlo mi žonglovanie. Vravel som si, že by stálo za to vyskúšať si to.
Čítajte viac Slafkovský na MS? Bol nervózny, riešil rozhodcov a posteľ. Mali s ním urobiť to, čo Šatan s Hudáčkom pred dvanástimi rokmi
Nalepilo sa to na mňa celkom rýchlo. Základy som sa naučil asi za pol hodinu. Potom som už k tomu pridával len nejaké triky. Bolo to super. Aspoň som prišiel na iné myšlienky a skrátil si čas.
S akými predmetmi ste skúšali žonglovať a koľko ich bolo najviac?
Začínal som s loptičkami. Potom som pridával rôzne ovocie ako jablká, mandarínky a fľaše s vodou. Najskôr som začínal s troma a neskôr som skúšal žongolovať aj so štyrmi predmetmi. To už je náročnejšie. Možno sa aj to jedného dňa naučím.
Zdokonaľujete sa aj po hokejovej stránke. Ako hodnotíte vašu sezónu v zámorí?
Bola to vlastne moja prvá kompletná sezóna, ktorú som strávil v Amerike. Bol som tam desať mesiacov. Bola to pre mňa nová životná skúsenosť. Prvýkrát som bol tak dlho bez rodiny, priateľky a kamarátov. Staral som sa sám o seba. Bol som už na to zvyknutý z Nitry, ale Amerika je predsa len o niečom inom.
Adaptoval som sa celkom rýchlo. Pomohli mi aj spoluhráči. Z hernej stránky som získal veľa skúseností. Hrali sme viac zápasov ako som bol zvyknutý v extralige. Snažil som sa napredovať aj na tréningoch. Myslím, že som dosiahol viditeľný progres.
V AHL ste odohrali v základnej časti a play off 76 zápasov. Ako hodnotíte kvalitu súťaže?
Je na veľmi vysokej úrovni. Darilo sa mi aj zbierať body. Na prvú sezónu to bolo solídne. Bol som rád, že mi tréneri dali dôveru aj na presilové hry a oslabenia. Nebol ani jeden zápas, v ktorom by ma posadili na tribúnu, čo vnímam ako veľmi pozitívny signál.
VIDEO: Ukážka dôrazu Adama Sýkoru pred súperovou bránkou
Ste zvyknutý na hru, ktorá je založená na častých kontaktoch a súbojoch. Z tohto pohľadu vám liga sadla?
Presne tak. Hlavne naša divízia v AHL bola veľmi fyzická. Všetky tímy majú v kádri hráčov, ktorí sa špecializujú na tento štýl hry. Z tohto hľadiska to bolo veľmi náročné. Mne to však vyhovovalo. Bral som to pozitívne.
Počas sezóny ste mali jedno nepríjemnejšie zranenie, kedy vás trafil puk do tváre. Nič iné sa vám neprihodilo?
Bolo to jediné, čo si vyžadovalo lekársky zásah. Mal som šesť štichov na tvári a štyri na brade. Puk ma trafil dvakrát. Do konca života mi už zostane na pamiatku jazva nad perou.
Nič vážnejšie sa mi nestalo. Som rád, že sa mi zranenia vyhýbali. Nie je to príjemné, ak sa hráč zraní a musí dlhšie pauzovať.
Čítajte viac Absurdita s Rusmi musí skončiť, doplácajú na ňu aj Slováci. Šéf svetového hokeja avizuje zmeny
Akú spätnú väzbu ste od klubu dostali?
Mali sme klasické výstupné mítingy po skončení sezóny. Bol na nich generálny manažér a zároveň aj tréner z New Yorku Rangers, ktorý má na starosti rozvoj mladých hráčov. Povedali mi, že z ich pohľadu som mal veľmi dobrú sezónu.
Vraveli, že som na správnej ceste a urobil som veľký pokrok. Potešili ma slová od ľudí, ktorí v hokeji niečo dosiahli a zároveň majú rozhodujúce slovo nad tým, kde budem hrať v budúcej sezóne.