Spomenuli ste jeho poslednú vydarenú sezónu. Pred ňou dlho zvažoval, či má ísť do zámoria alebo ešte rok ostať na Slovensku hrať medzi mužmi. Čo zavážilo?
Bolo to veľmi zdĺhavé rozhodovanie. S manželkou sme boli viac naklonení tomu, aby ostal ešte jednu sezónu v Trenčíne aj z dôvodu, aby tu dokončil strednú školu.
Viacerí ľudia z Dukly mi vraveli, aby ostal, pretože má veľkú šancu hrať v prvom tíme extraligu. Našli sa aj takí, ktorí vraveli, aby išiel do zámoria, kde bude viac na očiach skautov. Keď som telefonoval s Brankom Radivojevičom a Milošom Radosom, informoval som ich, že Samo zrejme ostane v Trenčíne.
Čítajte viac Nechýbalo veľa a Slováci by boli svetu na smiech. Fraška speje ku koncu, chýba doriešiť už len detailyVšetko zmenil telefonát s agentom a generálnym manažérom Vancouvru Giants. Po nich za nami Samo prišiel už definitívne presvedčený a oznámil nám, že ide do Kanady. Bolo to jeho rozhodnutie. Mal tesne pred osemnástymi narodeninami. Vravel som mu, že je už skoro dospelý, môže sa už rozhodnúť sám a my ho v tom podporíme.
Rozhodnutie sa ukázalo ako správne. Stal sa druhým najproduktívnejším hráčom tímu a v rebríčkoch pred draftom výrazne stúpol.
Úprimne poviem, že sme vôbec nepredpokladali takú vydarenú sezónu. Nepočítali sme s tým, že do Kanady príde chlapec zo Slovenska a začne strieľať góly. Vraveli sme si, že budeme radi, ak dá pár gólikov.
Nakoniec to vyšlo tak, že ich dal viac ako len pár. Jeho zápasy vo WHL sme pravidelne sledovali online. Bola to obrovská radosť. Manželka plakala od šťastia, keď sa mu v zápase zadarilo.
Boli ste syna pozrieť aj osobne vo Vancouveri?
Pôvodne sme mali plánovanú cestu v januári, ale po zranení na MS juniorov musel dlhšie pauzovať. Mal nohu v sádre a chodil na rehabilitácie. Celé sme to posunuli na polovicu februára.
Čítajte viac Ďalší Slovák mieri do Ruska. Rodák z Košíc a bronzový medailista z Pekingu si premiérovo zahrá v KHLPráve sa vrátil po zranení a mohli sme ho vidieť v štyroch zápasoch. Bol to skvelý zážitok. Veľmi sa nám páčil aj štadión a šou, ktorú robia pre divákov. Bol to nádherný zážitok, na ktorý nikdy nezabudneme.
Prekvapilo vás, ako sa o seba v zámorí postaral?
Bola to jeho prvá skúsenosť, kedy bol dlhšiu dobu mimo domu. Začalo sa to nešťastne, keď musel po prílete dlhší čas stráviť na imigračnom oddelení a na letisku ho čakal kapitán tímu.
Tomu sa hneď ospravedlnil, ale vraj to zobral úplne v pohode. Keď prišiel do šatne, zvítali sa s ním všetci spoluhráči a nikto mu nedal najavo, že je cudzinec. Boli veľmi milí, ústretoví a pomohli mu s bežnými vecami, aby sa mohol zaradiť do života.
Pomohla mu aj rodina, u ktorej býva?
Jednoznačne. Sú to veľmi príjemní ľudia. Boli sme s nimi na večeri. Pozvali nás aj k sebe domov. Chlapci nám prekladali, pretože naše jazykové znalosti s angličtinou nie sú ideálne.
My sme s manželkou z generácie, ktorá mala na škole ruštinu. Aj napriek tomu sme sa dobre porozprávali. Občas sme si pomohli aj slovníkmi v telefónoch. Keď človek chce, dokáže sa dorozumieť s každým.