„Je to niečo neuveriteľné, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Nikdy som si nepredstavoval, že niečo podobné zažijem. Všetkým sme vytreli zrak. Nikto s nami nepočítal," vraví nadšene rodák z Košíc.
Žilina bola po víťazstve v základnej časti jasným favoritom na postup do extraligy. V siedmom rozhodujúcom zápase ste ju dokázali poraziť na jej ľade. Ako ste to prežívali?
Viem, aké sú podmienky v Žiline, keďže som tam pred dvoma rokmi pôsobil. Nechcem ich haniť. Veci tam naozaj fungujú veľmi dobre a je mi ich trochu aj ľúto. Taký je šport. Asi sme mali viac šťastia a myslím si, že sme si to zaslúžili svojimi výkonmi. Obrovský klobúk dole pred každým v tíme, kto sa na postupe podieľal. V porovnaní so Žilinou je Humenné malý rodinný klub. Ani sám tomu nemôžem uveriť, že sa nám to podarilo.
Útočník Žiliny Ján Sýkora sa po piatom zápase vyjadril pred médiami, že ak budú hrať svoj hokej, tak nemáte šancu cez nich prejsť, aj keby traktory z neba padali. Ako to na vás pôsobilo?
Vyburcovalo nás to. My sme si žili svoju rozprávku a na týchto rečiach sme sa všetci smiali. Vedeli sme, že oni sú pod tlakom a musia vyhrať. Na rečiach o padajúcich traktoroch a o tom, že máme jesť hamburgeri, sme sa dobre bavili.
Sami seba zdolali takýmito rečami. V športe je potrebné mať aj určitú úctu a pokoru voči súperovi. Do istej miery im to chýbalo. Celkovo bolo ich správanie počas finále veľmi zvláštne.
Čítajte viac Neznášam takéto hádky. Dve extraligy by boli nezmysel, vraví Kanaďan so slovenskými koreňmi
Ako sa to prejavovalo?
Keď sme mali nejaké problémy a potrebovali sme ich pomoc, jednoducho odmietli. Správali sa v istých ohľadoch až neférovo. Ľudia o tom možno ani nevedia. Je ale nutné, aby to vyšlo na povrch. Také veci sa nerobia. Chceli, aby sa nerozhodlo priamo na ľade, ale aj mimo neho. Myslím si, že aj preto sa od nich odklonilo športové šťastie.
Niektorí chlapci, s ktorými sa poznám roky, sa mi nemohli ani pozdraviť. Bolo to až smiešne, aké pokyny zrejme dostali od vedenia. Bolo by úplne normálne, aby aspoň pozdravili a podali si ruku. Nikto nevraví, že sme sa mali tváriť ako najväčší kamaráti, ale v niektorých okamihoch mali naozaj problém aj s obyčajným pozdravom.
Čítajte viac Strašný pocit a bezmocnosť vystriedala eufória. Či udržíme trénera? Ak nedostane lukratívnu ponuku
Vo finále ste dvakrát vysoko prehrali (0:7 a 1:9), no všetky ostatné zápasy boli maximálne vyrovnané. Bola najťažšia prehra v šiestom zápase série, kedy ste mali mečbal?
Úprimne poviem, že áno. Ľudia sa môžu smiať, ale takáto prehra bolí omnoho viac ako tie jednoznačné. Veľmi nás to mrzelo a zároveň nakoplo. Boli síce naoko lepším mužstvom, ale my sme hrali presne to, čo sme potrebovali a vyšlo nám to.
Finále rozhodli až samostatné nájazdy. Verili ste si v nich?
Nechcem, aby to vyznelo príliš sebavedomo alebo povýšenecky, ale veril som, že nájazdy zvládneme. Máme výborného brankára. Roman Durný je na našu ligu extratrieda. Práve na tomto poste sme mali najväčšiu silu. Klobúk dole pred Romanom.
Všetci hráči, ktorí išli na nájazd pred vami, ich nepremenili. Podarilo sa to až vám. Vedeli ste presne, čo chcete spraviť?
Nájazdy už niekoľko rokov špeciálne netrénujem. Po tréningoch to nechávam už na mladších chlapcov. Keď mám v sebe adrenalín, celkom si na nájazdy trúfam. Väčšinou je to potom na nás skúsenejších, aby sme to rozhodli.
Pôvodne som mal pripravený iný nájazd, ale niekde medzi kruhmi som sa rozhodol, ako to spravím a vyšlo to parádne. Možno aj preto, že to brankár vôbec nečakal.