Dostali gól. Vítkovice vyhrali 2:1 a sériu vyrovnali na 3:3. Pričom len pár dní predtým viedol Mountfield 3:0 na zápasy a mal všetky tromfy v rukách. Štvrtkový duel, ktorý sa začal o 17. hodine, trval približne šesť a pol hodiny.
O neskutočnom ľudskom tele
Poviete si, že to je zlý sen. Že pokúšať sa – ani nie dvanásť hodín potom – o rozhovor s hráčom Hradca Králové, je do neba volajúca drzosť.
Vytáčame Mislava Rosandiča, slovenského obrancu s chorvátskymi koreňmi, ktorý včera patril medzi partiu „nešťastníkov“. Vysvetľujeme mu okolnosti, sľubujeme len pár otázok, ale veselý tón na druhom konci linky prekvapí.
„Nebláznite, veď sa nič nestalo. Je to len hokej, nie?“
Pre ilustráciu, nebola to prvá facka hokejistom Hradca Králové. Vo štvrtok padli gólom v predĺžení v 139. minúte, dva dni predtým zasa na konci druhého predĺženia – keď sa na svetelnú tabuľu chystala naskočiť 99. minúta.
„Ale viete, čo som zistil?“ začína otázkou dobre naladený sympaťák.
"Uvedomil som si, že ľudské telo má neskutočné rezervy a každý, kto si myslí, že už nevládze, dokáže omnoho viac. Na ľade som bol dovedna 45 minút. Keď som sa o polnoci vrátil domov, hodil som ešte s manželkou reč.
Čítajte viac Šesť Slovákov v historicky najdlhšom zápase v Česku. Šikovnosť jedného z nich ho ukončila
Hovoril som jej, že väčšinou – keď ich odohrám dvadsať – si vravím, ‘ty kokos, veď ja som úplne hotový, totálne dobitý, že ďalšiu minútu by som už nedal.‘ A teraz som odohral dvakrát toľko, no nebol som oveľa viac unavený. Ľudské telo je fakt neskutočné," vychŕli Rosandič.
Vysvetľuje, že môže to byť aj preto, že „Hradec bol v piatich zo siedmich odohraných tretín lepším tímom. Že hral s pukom na hokejkách a zrejme aj preto to bolo fyzicky únosné.“
Pripomenie tak aktuálny vtip, ktorý od štvrtka večera koluje na českých sociálnych sieťach. „Zápas Mountfield – Vítkovice sa stále hrá. Posledných niekoľko hodín sú domáci lepším tímom.“
Na Facebooku sa neskôr objavilo aj video, na ktorom domáci kustód láme počas štvrtého predĺžení banán a hráčom ho osobne dáva do úst. Z tých záberov sršala obrovská únava. Skúsený obranca si vraj nedal, keď mu však tento moment opíšeme, schuti sa zasmeje.
„Mne to nerobí dobre na žalúdok. Raz som to skúsil a nikdy viac. Niekomu asi dochádzala para, tak čokoľvek bolo dobré,“ uškrnie sa na margo spoluhráčov.
Médiá teraz vypína
Keď dostanete gól v 139. minúte zápasu, je to ako keby ste odohrali dva celé duely a takmer polovicu z tretieho. No keď inkasujete pri vlastnej presilovke, musí to byť na „šľaktrafenie“. Aj v tomto prípade nás však Rosandič vyvádza z omylu.
„Samozrejme, nikto ho nechcel dostať, ale stalo sa. No a čo? Nikto nám nič nevyčítal. Ani tréner. Sme jeden tím. Na nikoho netreba ukazovať prstom, to by bolo zbabelé.“
Z 3:0 na zápasy je zrazu 3:3, na pery sa tisne otázka, čo sa to vôbec stalo? Prečo Hradec Králové nepremenil ani jeden z troch mečbalov?
„Tak sa aj hovorí, že posledný krok je najťažší. Dominovali sme, ale Vítkovice dobre bránia. Aj brankár im dobre zachytal. Je to solídne nabitý tím. Je to šport, preto je taký krásny,“ hľadá pozitíva.
Pre české médiá je tohtoročné play off veľkým hitom. Obe semifinálové série vyvrcholia v siedmom zápase, navyše, tá „Rosandičova“ po neskutočnom priebehu. Duel je na programe v sobotu podvečer.
Bronzový medailista z olympijského Pekingu si však evidentne z toho veľkú hlavu nerobí. Vraví, že nemá žiadne hokejové trápenie a vo štvrtok večer ihneď zaspal, lebo „všetky kávy a ostatná energia sa dávno vstrebali. A médiá? Nečítam ich. Mám pokoj,“ vysvetľuje.
„Pri týchto sériách to úplne vypínam. Povedzte, ako vám pomôže, keď o vás píšu, že ste skvelý alebo hrozný? No nijako. Nečítam to a je to tak pre mňa lepšie. Nie som v bubline a preto je aj dnešok, deň po ťažkej prehre, pre mňa úplne normálny deň,“ pokračuje.
Foto: TASR, Martin Baumann
Vo štvrtok mala hradecká družina voľno. Napokon, po najdlhšom zápase v histórii českej extraligy by asi žiadne korčuľovanie nedávalo zmysel. Rosandič vraj semifinálový zápas číslo šesť so spoluhráčmi neriešil, všetko si vraj povedali ešte v kabíne.
"Raz som v podobnej situácii už bol. S Libercom sme viedli v semifinále nad Spartou 3:0, ale tiež to pražský tím dokázal vyrovnať. Chlapcom som ihneď v šatni vravel, aby nič neriešili, nič si nevyčítali, aby emócie nechali vyprchať. Vyzliecť sa, najesť sa a domov.
Teraz je to o jednom zápase. Jednoducho nádhera. Keby nám niekto pred pár mesiacmi povedal, že budeme hrať v semifinále siedmy zápas, neuverím. Treba si to užiť," dopĺňa 28-ročný rodák zo Záhrebu.
S hlavou Luku Modriča
Nechceme maľovať čerta na stenu, ale séria je vyrovnaná. Pravidelne sa v nej rozhoduje až v predĺžení, tie posledné dve sa skončili pre Hradec malou pohromou. Avšak aj siedmy zápas môže dospieť do bodu, v ktorom rozhodne zlatý gól. Nie je v mužstve panika?
Rosandič vraví, že podobné otázky už v Česku dostal, dokonca aj takú, či sa mu teraz do Vítkovíc chce vôbec cestovať. On sa však teší. Aj pre takéto zápasy vraj hrá hokej. Vie, že na ostravskom ľade ho čaká kopec roboty, no vykorčuľuje naň s chladnou hlavou.
„Čo ťa nezabije, to ťa posilní,“ zvyknú vravieť Slováci. Chorváti to vraj majú podobne. „Asi je to tak na celom svete. No podstatné je, že to naozaj funguje,“ lúči sa.