Z Libu vždy sršala človečina, aj keď v hokeji dosiahol veľmi veľa, nemá žiadne maniere. Keď sa ho opýtate, čo by spravil s miliónom eur, odpovie pohotovo.
„Vrazím ich do svojej akadémie. Do detí. Pochopí to iba ten, kto denno denne s nimi pracuje. Detská duša je krásna, človek s ňou veľa zažije. Nie je ešte skazená. Dobíja moje baterky,“ prisahá.
V Košiciach ho aj dnes stretnete v jeho obľúbenej flaneovej košeli s kockovaným vzorom.
„Samozrejme, že najradšej som vo svojej košeli. Dušou som stále športovec, všetci vám povedia, že flanelka je príjemnejšia ako oblek. Ten je za trest. Nosili sme ho počas zahraničných zájazdov, aj v NHL to odo mňa vyžadovali, no pre mňa to bolo trápenie,“ vravel nám, keď oslavoval životné jubileum – 60. narodeniny.
Foto: ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP
Uznáva ho aj Dominik Hašek
Liba je hokejová legenda. Uznáva to napokon aj Hašek. Pod svojim kritickým statusom nakoniec napísal aj toto. „Vynikajúci hokejista 80. rokov. Víťaz Zlatej hokejky 1984. Skvelé ľavé krídlo a hokejku držal cez ruku (napravo).“
V československej reprezentácii strávil desaťročie, v národnom tíme absolvoval mnoho veľkých turnajov. Okrem titulu majstra sveta z roku 1985 získal štyri ďalšie medaily z MS, dva cenné kovy má zo zimných olympiád.
V česko-slovenskom drese zaznamenal 211 štartov (najviac spomedzi všetkých slovenských hráčov), dosiahol v nich 66 gólov. Na Majstrovstvách sveta 1985 prispel významným spôsobom k zlatej medaile. Odohral jeden zápas aj za novotvoriacu sa slovenskú hokejovú reprezentáciu a dodnes cíti krivdu, že viac príležitostí v nej nedostal.