Pokračovanie článku: Ján Filc sa mohol stať krasokorčuliarom. Inšpiroval ho brat Marián, ktorý zomrel priskoro

Z brankára sa stal obranca

Sám začínal s hokejom pomerne neskoro – mal už jedenásť rokov. Základy dostal v bratislavskom Slovane. Keď vstupoval medzi mužov, vládla na brankárskom poste veľká konkurencia, oporami mužstva boli Vladimír Dzurilla a Marcel Sakáč. Prestúpil najskôr do bratislavskej BEZ-ky, odtiaľ do Plastiky Nitra, kde chytal desať rokov. Záver kariéry trávil v druholigových Nových Zámkoch.

Tam zažil aj kurióznu situáciu. Na sklonku kariéry sa postavil do obrany. Potvrdzuje, že takýto prestup by v súčasnosti už nebol možný.

Foto: TASR, Michal Runák

ČR SR hokej zápas legendy Ján Filc a František Hossa na lavičke Slovenska počas nedávneho zápasu legiend v pražskej O2 Arene.

„Vždy som rád hral, nielen stál v bránke. Keď boli voľnejšie tréningy, hrávali sme bago, zdokonaľoval som sa vo všetkých činnostiach,“ vysvetľuje Filc.

V Nových Zámkoch prežil tradične v bránke len prvú sezónu.

"V tíme bol šikovný mladý brankár, Jožko Tököly, uvoľnil som mu v nasledujúcom roku moje miesto. Tréner Ivan Halmeš mal v tom čase problémy s obrancami, tak som sa ponúkol, že vypomôžem. Odohral som v obrane pol sezóny.

Darilo sa nám, viedli sme druhú ligu. Nechcem sa chváliť, ale bol som na ľade len pri jedinom inkasovanom góle. Končil som kariéru gólom, ktorý som strelil môjmu bývalému klubu – BEZ-ke.

Bolo to pred Vianocami. To bola moja rozlúčka. Pracoval som v telovýchovnej škole a už som nestíhal zladiť svoje povinnosti s hokejom."