Hráči prišli do tímu z veľkého hokejového sveta. Bolo ťažké ich viesť a radiť im?
Bolo dôležité porozumieť tomu, čo prinášali do mužstva, aby som vedel naplno využiť ich kvality. Naučil som sa počúvať ich. Keď sme prvý raz organizovali hokejové leto v roku 1999 a prišiel som medzi 46 špičkových profesionálov, kolená sa mi roztriasli. Uvedomil som si, koho mám inšpirovať. V tom období vládla v slovenskom hokeji veľká nedôvera. Získať ju späť bola hlavná úloha. Prelomilo sa to definitívne na MS v Petrohrade, odvtedy sme nemali problém s účasťou hráčov v reprezentácii.
Mali ste v tíme obľúbenca?
Nehovoril by som o obľúbenosti. Ale každý tím má svojich lídrov a tréner hráčov, ktorí sú mu bližší. Kolektív sa skladá z hráčov rôznych kvalít – športových i ľudských. Všetci nie sú na jednej úrovni. Keď chcem utvoriť nejakú skupinu, ktorá má fungovať, najskôr musím sformovať jej jadro, ktoré má moju dôveru. Ostatní sa budú pridávať. Myslím, že toto sa mi darilo.
Čítajte viac Nezastavil ich ani hviezdny McDavid. Tretí triumf NY Rangers za sebou
Stretávate sa často s úspešnými zverencami?
Vidíme sa pri rôznych spoločenských príležitostiach, výročiach, charitatívnych akciách, ale aj na golfom turnaji…
Aj vy hráte golf?
Myslím si, že ho hrám. Ale ostatní tvrdia, že len hľadám loptičky… (smiech)
Tri medaily z MS z vás robia najúspešnejšieho trénera v slovenskej hokejovej ére…
Dopracoval som sa do tejto pozície zhodou rôznych okolností. Pomohol mi úspech na MS 1999 hráčov do 20 rokov, hoci nám hnutie príliš neverilo. To mi otvorilo dvere aj do áčka. Výborný výsledok na šampionáte v Petrohrade vyvolal ďalšie očakávania a najmä spôsobil, že aj hráči zo zámoria sa chceli ukázať v národnom drese v najlepšom svetle.