„Zavolajte, prosím, o pätnásť minút, som ešte s chlapcami na ľade,“ vravel, keď sme sa s ním chceli zhovárať o novej slovenskej kométe. Tá je momentálne na Zimnom Európskom olympijskom festivale mládeže.
Rozpráva sa o nej v kabíne?
Ale samozrejme. No chlapci sa o nej bavia tak štandardne, vieme, čo to dievča dokáže. Debatujú v zmysle: „A videl si to? Nela dala zasa Michigan.“ Táto partia s ňou vyrástla a pre ňu je to veľmi prirodzené.
Aj to chlapcov trošku nabudí? Predsa len, keď to dokáže dievča, potom musia aj oni…
Samozrejme, toľko Michiganov sa na tréningu nikdy predtým nerobilo. Deviataci, s ktorými sa pripravuje, to často skúšajú, no šiestaci, siedmaci, ôsmaci, pre nich je to niečo nové. Vravia, že chcú byť ako Nela Lopušanová. Je to smiešne, ale deje sa to. Aj v sobotu sa jeden zo siedmakov pred nástupom na ľad hotoval, že sa chystá streliť gól ako Nela. Má síce štrnásť, ale pre menších je už dnes vzorom.
Čítajte viac Lopušanová bola malý prívesok veľkého brata. Keby ste videli tie dobité steny, spomína mama
Povedzte, čo ste si pomysleli, keď vám ju priviedli do tímu?
Pred sezónou som sa presťahoval z Bratislavy do Žiliny a dostala sa ku mne. Počas letnej prípravy sme najprv hrali futbal, potom basketbal a už vtedy som nechápal, čo sa deje. Sám seba som sa pýtal, či je toto vôbec možné. Že jedno malé dievča môže vynikať v toľkých športoch. Šokovalo ma, ako je pohybovo nadaná. Ďalší deň sme skončili v posilňovni a aj tam patrila k najlepším. Poviem vám, to ma úplne dostalo.
Nela je neskutočne silovo vybavená. A keď sme prišli na ľad, premohlo ma dojatie. Našťastie, na to, čo dokáže, som si po čase zvykol. Jej bežný štandard je pre ľudí, ktorí ju nepoznajú, niečo ako iný vesmír – pre mňa už samozrejmosť. Viem, že keď nastupuje na tréning, bude opäť dokonalá. Aj to, že uvidím minimálne jeden Michigan.
Proti Češkám elegantne pripomenula Demitru…
To som videl prvýkrát. Po zápase so Švédkami som jej napísal, aby ešte raz urobila Michigan a ja potom odpadnem. Asi sa nechcela opakovať a tak to dala na „Paľa“. Perfektné.
V minulosti ste ako hráč prešli juniorkou Třinca, vo Vítkoviciach ste nastúpili po boku slávneho Ondřeja Paláta. Má Lopušanová podobný talent?
Hral som aj s Kubinom, Zadinom, s Rišom Pánikom, brankárom Mrázkom, ani jeden z nich nebol taký výrazný ako naša Nela. Pamätám si, keď v dvanástich prišiel do Třinca Faksa a zďaleka tak nevynikal. Nela mi pripomína Rusa Kučerova z Tampy, má neskutočné videnie hry. Oproti ostatným má v hlave všetko o sekundu vopred. Je to hokejová anomália.
Foto: Archív Jakuba Kubiša
V čom najviac vyniká?
Túto otázku dostávam často a ťažko sa na ňu odpovedá. Som jej tréner a akokoľvek kriticky sa na ňu snažím pozrieť, nevidím jedinú vec, v ktorej by nevynikala. Má nielen hŕbu talentu, ale je aj pracovitá. Nikdy sa nevzdáva, to je ďalší aspekt, ktorý mnohým chýba. Sú hráči so šikovnými rukami, ale slabšou psychikou, inde je to zasa naopak. Odmalička vyrastala s chlapcami, nič ju nezlomí. Keď jej nevyjde jedno striedanie, neutápa sa v tom, ale povie: „Dobre, tréner, teraz tam vletím a spravím to lepšie.“ Nela je jednoducho vo všetkom takmer stopercentná. Má vášeň, ktorá inšpiruje aj mňa.
Otázka, ako sa vám s ňou pracuje, je teda zbytočná…
Môžem byť len vďačný, že som súčasťou jej príbehu. Hocičo jej poviem, ona to hneď urobí. Nepotrebuje ďalšie vysvetľovanie, jej herná inteligencia je brutálna. Som od nej starší, mal by som byť ten, kto inšpiruje ju, ale neraz je to naopak. Akoby ju klonoval hokejový boh. Takáto hráčka sa narodí raz za sto rokov.
To sa hovorí aj o McDavidovi či Bedardovi…
Médiá ju k nim prirovnávajú a za seba vravím, že to vôbec nie je prehnané. Hovoria o tom aj výsledky. Veď ako štrnásťročná dominovala na MS, kde boli väčšinou o štyri roky staršie dievčatá. V klube hrá medzi samými chlapcami a aj tam je najlepšia. Vlani bola na domácom šampionáte ôsmakov a stala sa MVP – najužitočnejšou hráčkou turnaja. Teraz to ukazuje na medzinárodnej úrovni. Patrí medzi hokejové celebrity – to, čo dvaja Connorovia dokážu medzi mužmi, ona medzi ženami a možno ešte aj viac.
Čím si jej príbeh vysvetľujete?
Má úžasnú rodinu. Brata, ktorý hrá seniorskú súťaž. Poviem vám príbeh. V jeden deň sme mali o šiestej ráno tréning a na 5.15 som nariadil zraz pred štadiónom. Chlapcov priviezli rodičia autami takmer až do kabíny. Ja som však prišiel o niečo skôr, aby som odomkol. Už o piatej. Zrazu tam vidím Nelu, ako čaká na lavičke s bicyklom opretým vedľa. To je ten rozdiel. Ona prišla z desať kilometrov vzdialených Strážov skoro ráno na bicykli. Rodičia jej nevytvárajú komfort ako ostatným, vyrástla absolútne prirodzene.
Čo ste jej na to povedali?
Už ani neviem. Asi som mal otvorené ústa a vo vnútri som si vravel, že klobúk dole, Nela. A takýchto skúseností s ňou mám viacero. Nikdy nebola na žiadnom platenom kempe alebo individuálnom tréningu, všetko robí sama. Nikto jej nič neplatí, do ničoho ju nenútia.
V tíme ju už dlho mať nebudete…
To je pravda. Do klubu sa vráti na konci januára, potom sa uvidí. Ponúk má určite veľa. Ťažko je radiť, ja by som bol najradšej, aby túto sezónu dokončila so mnou v Žiline. Prajem jej však aj zahraničie, vidím ju niekde na univerzite, kde to elegantne prepojí aj so štúdiom. To je však hudba budúcnosti, teraz má štrnásť a možností viacero. Veľa z nich je dobrých. Od strednej školy v zámorí, cez Švédsko a Fínsko. Určite si dobre vyberie.
Bude z nej raz najlepšia hráčka na svete?
Už dnes sa pohodlne presadí medzi seniorkami, v ženskej extralige má hádam 4,5 bodu na zápas – slovenský hokejový rybník je pre ňu malý. Určite má na to, aby bola najlepšia na svete – som o tom presvedčený. Verte, tento ošiaľ s ňou nezamáva. Poznáme prípady, keď vychádzajúce hviezdy rýchlo zhasli, ale to nebude jej prípad. Má skvelé základy, je pokorná, nebojím sa o ňu.
Foto: Archív Jakuba Kubiša