Po nule s Kanadou sa rozplakal
Lukscheider pôsobil po kariére ako tréner i ako pedagóg na FTVŠ UK v Bratislave. Prezrádza, v čom bol Dzurilla výnimočný.
"Bol mimoriadne športovo nadaný. Vynikal všestrannosťou. Výborný bol najmä v hrách. Do čoho sa pustil, to mu išlo. A aj robil maximum, aby bol dobrý, vždy chcel vyhrať.
Čítajte viac Výborný brankár i človek. Vladimír Dzurilla by oslávil 75 rokov
Mohol byť úspešným volejbalistom, málokto si vie predstaviť, aký mal skvelý výskok. Na kúpalisku sme hrávali ping-pong, dve hodiny sa proti nemu striedali súperi, nemali nárok.
Vo futbale mal pozoruhodnú techniku. Hrali sme na jednej dedine a súper zahrával zo šestnástky priamy kop.
Chytal Jožo Čapla, Vlado sa postavil do druhého rohu bránky a nožničkami vykopol loptu, za to by sa nehanbil ani Ronaldo. Jediné, čo mu nevoňalo, keď musel behať viac ako šesťdesiat metrov," pokračuje s úsmevom.
Dzurilla získal tri tituly majstra sveta. Trikrát chytal na ZOH, desaťkrát na MS. Z každého veľkého turnaja sa vrátil s medailou!
Aký bol v hokejovej bránke? „Často privádzal súperov do zúfalstva. Dať mu gól, bola fuška. Vedel perfektne vykrývať uhly, zväčša stál pevne v bránke, nepadal na ľad.“
Foto: TASR
O jeho umení sa presvedčili aj Kanaďania. V Dzurillovom najslávnejšom zápase v 1. ročníku Kanadského pohára 1976, v ktorom vychytal nulu a Československo vyhralo 1:0.
„Na záver si s brankárom Vachonom vymenil dres. Bol to emotívny zápas, pred obrazovkou som sa po ňom rozplakal. Nehanbím sa za to,“ spomína Lukscheider.
S veľkým kamarátom sa stretol naposledy rok pred jeho smrťou. Obaja v tom čase pôsobili v Nemecku, narazili na seba v jednom hoteli, vypili spolu fľašku červeného.
Vladimír Dzurilla zomrel nečakane na zlyhanie srdca 27. júla 1995 v Düsseldorfe.
