Pokračovanie článku: Slávny Dzurilla sa naľakal myši a hodil po kamarátovi korčuľu

Vybavil volgu a svedčil mu na svadbe

Oboch hokejistov, brankára i obrancu, spájala aj vášeň k motorkám. Lukscheider ju vlastnil prvý, dostal ju po bratovi, ktorý nastúpil na vojenčinu.

"Ale bola to len stosedemdesiat­päťka. Aj to čosi znamenalo, chodil som na nej aj na korzo. Jeden môj bývalý spolužiak, bol to taký protekčný chlapec, si kúpil nortona, tie boli asi tri na Slovensku.

Tú motorku chcem, vybav to, vraví mi Vlado. Išiel som za jej majiteľom, vysvetlil mu situáciu, vravím mu, ty si kúpiš niečo iné. Nový norton stál 11-tisíc, sľúbil som mu dvanásťapol, súhlasil.

Foto: TASR, ARCHÍV TASR

Vladimír Dzurilla Najviac rokov odchytal Vladimír Dzurilla v československej lige za bratislavský Slovan (1957 - 1973). Snímka z januára 1970 je zo zápasu proti Kladnu. Bol aj brankárom v Brne (1973 - 1978). Záver Dzurillovej hráčskej kariéry sa spája s nemeckými klubmi Augsburger EV (1978 - 1979) a SC Riessersee (1979 - 1982).

Mišo, máš to vybavené, vravím Vladovi. Potom som ho učil tri dni na takom stroji jazdiť, brzdiť, točiť. Dodnes si spomínam na číslo BA 2568."

Keď sa Lukscheider v roku 1965 ženil, mal len motorku. „Azda nepôjdeš na svadbu na taxíku,“ vravel mu jeho slávny kamarát, ktorý mu išiel za svedka.

Dzurilla bral túto úlohu smrteľne vážne. Vybral sa za papalášmi v klube a vybavil ministerský poukaz na veľkú, v tom čase luxusnú volgu.

Svadba bola, kde inde, na zimnom štadióne. Prišlo množstvo ľudí. Medzi nimi aj veľa známych osobností, športovcov, aj umelcov.

"Medzi nimi nechýbal Fero Dibarbora či Tóno Mrvečka. Herci boli naši výborní kamaráti a fanúšikovia. V ten deň hrali, ale čakali sme na nich. Venco Nedomanský a Ivan Grandtner sa vybrali do divadla, vzali nejaké fľaše a jedlo.

Ako koštovku a pozvánku. V ten večer skrátili predstavenie a väčšina ansámbla s tancom a spevom dorazila na štadión. Dzurilla bol jedným z lídrov zábavy, stál na stole s pohárom v ruke a predspevoval nám. Bolo veselo…"