„Práve som pristál v New Yorku, ozvem sa vám,“ odpísal brankár Kladna na prosbu o rozhovor. Od stretnutia neuplynulo ani 48 hodín. Klub mu dal sedem dní voľna a tak si odskočil za rodinou. Na vychýrený Manhattan.
Takéto cestovateľské nápady bývajú spontánne?
Dlho som nevedel, ako to dopadne. Situácia sa vykryštalizovala pred týždňom a tak som si rýchlo kúpil letenku. Som rád, že som mohol na chvíľu vybehnúť za synom a mojou polovičkou. Do začiatku baráže zostáva šesť týždňov, to je neskutočne dlhá doba, vôbec sa mi to nepáči. Toto tu nikdy v histórii nebolo.
Máte rád Spojené štáty?
(úsmev) Samozrejme, veď som tu aj niečo odchytal. Päť sezón. Boli to pekné roky, predovšetkým v Norfolku vo Virgínii bolo krásne. Aj New York je fajn, ale je príliš rušný, často mi stačí týždeň a nasýtim sa ho.
Aj ideálna dovolenka je v Amerike?
Tá je pri mori. Musí to byť aspoň dvojtýždňové ničnerobenie.
Na Floride sú voda i slnko…
Ale sezóna sa stále neskončila. Nemôžem teraz úplne zvoľniť, aj tu v New Yorku trénujem. Síce nie na ľade, ale rehabilitačné a kardio cvičenia mám na dennom poriadku.
Jaromír Jágr vraj rád trénuje aj o polnoci. Čo ak po návrate do Kladna zavolá, že vás čaká na štadióne?
(smiech) Ale nie, teraz to už hádam nerobí. Možno kedysi, dnes pochybujem. Ale uňho človek nikdy nevie. Jágr vždy niečím prekvapí.
Čítajte viac Jágr, hráč so srdcom. Bol fabrikou na góly a radosť
Takže by ste šli?
Nebolo by to ideálne. Ak by sa to však dohodlo vopred, potom by som povedal áno. V rámci zábavy, odreagovania sa. Ale takto náhle – no neviem. Všetci už máme rodiny. Asi by som mu odvetil: Prepáč, Jardo, poďme radšej spať.
Je na seba a tím náročný?
Trénuje, koľko potrebuje (úsmev). Ale chlapcom pomáha, v kabíne má autoritu aj rešpekt a keď niečo povie, má to hlavu aj pätu. Je dobrý motivátor. Vie pochváliť aj vtedy, keď sa prehrá. Páči sa mi, že používa správne slová.
Minulý mesiac oslávil päťdesiatku. Zvažovali ste, ako ho na úvod oslovíte?
Dokonca aj juniori z Kladna mu tykajú, čo sa niekomu môže zdať zvláštne. Priznám sa, bol som na vážkach, sám seba som sa pýtal: „Poviem mu, dobrý deň, pán Jágr, alebo nazdar?“ Nakoniec sa to vyriešilo samo.
Bol to on, kto sa vám ozval počas sezóny do Fínska?
Nie, riešil som to s agentom. So SaiPou sme boli predposlední, klub už nemohol postúpiť, mal aj finančné problémy, hráčov púšťal. Ozvalo sa Kladno, potrebovali pomôcť udržať extraligu, ale keď som prišiel, zrazu som nechytal takmer ani jeden zápas. Pravdu povediac, netuším, aký to malo význam. Pred príchodom do Česka sme sa dohodli na niečom inom. Zvláštna situácia. Neviem, načo ma brali.
Čítajte aj Krach v deň Jágrovej päťdesiatky. Opora Česka: Už dávno nie sme veľmoc
Možno, aby ste ich zachránili v baráži. S tým už predsa skúsenosti máte…
To áno, ale keď nechytám prakticky celé dva mesiace, potom čo? Zrazu mám klub spasiť? Počas sezóny neustále dávali do bránky Landona Bowa, mohli mi dať priestor, možno by sme mali aj viac bodov a dnes neriešili baráž. Tréner brankárov ma aj chcel postaviť, no posledné slovo má vždy Jágr. Čo už…
Máte naňho ťažké srdce?
Nie, je to jeho rozhodnutie, ja som jeho hráč a musím to rešpektovať. Bavili sme sa spolu o tom, povedal mi, že Bow bol od začiatku sezóny jednotkou a chytal dobre. Šancu som dostal až po siedmich týždňoch v Plzni.
A teraz v poslednom zápase základnej časti v Prahe…
Tam mi už vopred avizovali, že začne Bow, aby mal v štatistike ďalší štart. Ale dve tretiny na ľade som si užil.
Vstupné šlo pre ľudí postihnutých vojnou na Ukrajine. Uvedomovali ste si, že tentoraz ide o viac ako hokej?
Pre mňa to bola predovšetkým príležitosť chytať po dlhom čase. Pred viac ako 15-tisíc ľuďmi. Takú kulisu som zažil hádam iba počas Winter Classic, ktorý som odohral v drese Litvínova. Sústredil som sa iba na seba, všetko ostatné je bonus. Je krásne, že sa vyzbieralo tak veľa peňazí. Skvelý nápad. Musíme si vážiť to, čo máme doma, lebo to, čo sa deje na východ od Uble, je strašné.
Je vojna témou aj v hokejovej šatni?
Určite. Všetci sme z toho v šoku, že niečo podobné sa deje aj v 21. storočí. V médiách sa toho premelie veľa, na naše hlavy padajú kvantá informácií, človek sa v tom potom stráca a začína pochybovať, čomu ešte veriť a čomu nie. Niekedy je lepšie vypnúť a aspoň na chvíľu sa od všetkého odstrihnúť.
Zaregistrovali ste, že po zápase v Prahe sa české médiá pustili do Jágra, lebo sa dostatočne nevyhranil voči ruskej agresii?
Vôbec nie. Zo začiatku som všetky informácie sledoval, teraz som o niečo striedmejší. Viem, čo sa deje, je to smutné, hovorí sa o tom v každých správach, ale niekedy je možno lepšie vedieť menej. Hádam sa to čoskoro vyrieši a na Ukrajine bude pokoj.
V Kladne máte ruského spoluhráča Zachara Arzamceva. Vyhýbali ste sa debate o vojne?
Vôbec. Pri obede som sa ho na to aj pýtal. Je z toho smutný, tiež nechápe, čo sa deje. Športovci však za to nemôžu. Celý život na niečom makajú a potom politika rozhoduje o ich osude. Bohužiaľ.
Čítajte aj Jágrov zámer na pomoc ukrajinským rodinám vyšiel: Možno o tom vie celý svet
S čím ste sa v utorok pred týždňovým voľnom rozišli v Kladne?
Vedeli sme, že náš čaká baráž, nepoznali sme však súpera. Jardo sľúbil, že vybaví prípravné zápasy, lebo tímy, ktoré nastúpia proti nám, budú v zápasovom tempe a my by sme inak len stáli. Máme však solídne poskladaný mančaft, ak si každý odohrá svoje, mali by sme to zvládnuť.
S bojom o záchranu už máte skúsenosti. Je to rovnako stresujúce, ako keď sa bojuje o titul?
A možno aj viac. Lebo ak nevyhráte titul, poviete si, že stalo sa, no ak vypadnete, je to megaproblém. Zostúpiť, vrátiť sa a opäť si vybudovať v extralige pozíciu nie je ľahké. Kladno v minulosti lietalo hore-dole, je čas to ustáliť. Klub má bohatú históriu, bola by ho škoda. Ale predovšetkým – žiadna panika (smiech).
