„Nikdy som ho nevidel po víťaznom zápase blbnúť, pred fanúšikmi neskákal, nerobil kotrmelce,“ vraví o bronzovom olympionikovi jeho niekdajší kouč.
Chytal v Pekingu najlepšie, ako ste u neho kedy videli?
Bol v top forme, to sa musí uznať. Aj u nás v Hradci ju niekoľkokrát predviedol. Chopil sa šance a už ju nepustil. Ale jedno musím zdôrazniť: to, čo ukázal, ma vôbec neprekvapilo. Niečo sme predsa spolu zažili.
Ktorý olympijský moment bol kľúčový preňho ako brankára i pre slovenský tím?
Nájazdy proti Američanom. Vyžaroval z neho obrovský pokoj i prehľad. Aj hráči to museli z neho cítiť.
Na turnaj prišiel v pozícii trojky, skončil ako jednoznačná jednotka – hviezda. Stáva sa to často?
Veruže nie. Väčšinou to je dané, v priebehu podujatia niekedy dostane priestor aj dvojka. To preto, aby si prvý brankár oddýchol. To, čo spravili Slováci, bolo zaujímavé. Prekvapilo ma však, že tréneri s Paťom zo začiatku príliš nepočítali. U mňa by mal ihneď miesto. Buď v bránke alebo aspoň na striedačke. Určite nie na tribúne.
V čom je výnimočný?
Obrovským pokojom. Nikdy nerobí unáhlené zákroky, neposkakuje v bránkovisku, situácie rieši vopred. Má výborný prehľad a čítanie hry.
Objavili ste ho v Piešťanoch, keď mal už 22 rokov. Nedá sa veľký talent rozpoznať už skôr?
Brankári si žijú vlastným životom, nie sú ako útočníci, často dozrievajú, až keď majú 26 či 27. Dovtedy majú problém zachytať dve dobré sezóny v rade. Patrika som sledoval niekoľko zápasov, už v tom čase som si všimol správne základy. Navyše, jeho otec bol tiež vynikajúcim brankárom a tak som tušil, že informácie dostáva od správneho človeka. Páčila sa mi tiež jeho povaha. Je to skvelý chlapec, komunikatívny a dobre vychovaný.
V komunikácii s novinármi sa zdá byť skôr striedmy…
Tréner brankárov však vie, kedy s hráčom treba hovoriť viac a kedy vôbec. Koľkokrát som aj na ňom videl, že toho už má plné zuby. Potom sme si povedali, že si chvíľu oddýchne a ono to fungovalo opäť dobre. Naozaj sa s ním komunikuje fajn. Navyše, je veľmi slušný, dvakrát som mu ponúkol tykanie a on to odmietol.
Čítajte viac Radikálny verdikt. Slováci si na MS proti zbornej nezahrajú
Prečo?
Povedal mi, že z úcty ku mne ako k trénerovi mi bude aj naďalej vykať. Aj dnes, keď mi pošle sms, začne s oslovením „pán tréner“. Väčšina hráčov by moju ponuku ihneď prijala, Patrik je v tomto iný. Vždy maximálne rešpektoval moju pozíciu. Ale ktovie, možno raz príde čas, keď si budeme aj tykať (smiech).
Písali ste mu do Pekingu?
Počas olympiády ma oslovil jeden slovenský denník, Patrik si rozhovor po semifinále proti Fínom prečítal a napísal mi, že sa mu to veľmi páčilo. Že rád spomína na časy v Hradci Králové. Počas sezóny si zopárkrát napíšeme.
S čím ste mu museli najviac pomáhať?
Štýl chytania nebolo treba meniť, možno s rozohrávkou mal trošku problém. Do nej však nemôžete brankára nútiť, postupne sa to ale spravilo. Napokon, ani ja neviem všetko najlepšie, veľa bolo o komunikácii.
Z Hradca odišiel skúšať šťastie za more. Nebola NHL príliš veľké sústo?
Keď tá šanca prišla, je dobré, že sa o to pokúsil. Otázkou je, do akej mieri ju naozaj mal. Je to veľmi rozumný chalan, dokáže vycítiť, či klub má ozajstný záujem dostať ho do pozície brankára NHL. Tiež som chytal v Kanade, zažil som to. Zabojujete raz, dvakrát, potom je však lepšie vycúvať. Spravil dobre. V Európe tiež môže mať parádnu kariéru.
Je dnes lepším brankárom, ako keď od vás odchádzal za more?
V medzinárodnom hokeji je skúsenejší. Síce niečo odchytal aj predtým na rôznych turnajoch proti Nemecku či Rakúsku, teraz je však v inej pozícii. Vyspelejší, pripravený aj na najsilnejšie tímy. I jeho pozícia v reprezentácii už bude iná.
Po bronzovom zápase proti Švédom sa akoby ani nedokázal tešiť z veľkého úspechu. Definuje to jeho povahu?
Presne tak. Nikdy som ho nevidel po víťaznom zápase blbnúť, pred fanúšikmi neskákal, ani nerobil kotrmelce. Možno si aj uvedomuje, že raz by sa to mohlo obrátiť. Vo vnútri to emočne určite prežíval, ale ktovie, možno ho trošku mrzelo aj to, že to nebol zápas o zlato.
Čítajte viac Američan útočí, Rybár chytá... Pozrite, ako si Hudáček strieľa z Rašiho
Aj po prehrách a nevydarených zápasoch je vždy nad vecou?
Párkrát som ho videl aj poriadne naštvaného. Vie dať najavo emóciu. Ale je to skôr výnimočné.
Existuje vôbec vhodná brankárska povaha?
Niekto, kto dobre zapadne do kolektívu. Taký človek, ktorému keď sa nedarí, tím za ním stojí. Mal by vedieť stráviť aj situácie, keď zostane na lavičke. Aby nechodil okolo a nehundral. Najlepšia je vyvážená povaha. Určite nie niekto vystresovaný, netreba lipnúť ani na svojich rituáloch. Lebo ak nevyjdú, potom je problém. Nesmie to byť zároveň ani blázon, ktorý na seba strháva pozornosť rôznymi zákrokmi. Nie nadarmo sa hovorí – zlatý stred.
Jeho otec, Pavol Rybár, bol tiež dobrým brankárom. Je to výhoda?
Málokedy sa stane, že otec je výborný gólman a syn ešte lepší (smiech). V tomto prípade to výhoda bola. Pavla osobne nepoznám, ale podľa toho, ako spolu komunikovali a ako dobre je Patrik vychovaný, tak viem na sto percent povedať, že to bolo plus.
S Pavlom ste rovnaký ročník. Ako sa odvtedy zmenilo brankárske remeslo?
Hra je rýchlejšia. Omnoho viac sa cloní, dnes muži pod maskou často nič nevidia. To za našich čias nebolo. Kedysi však bol hokej technickejší.
Obstáli by ste s vtedajšími zručnosťami proti dnešným kanonierom?
Ťažko povedať. Teraz je to jednoznačne rýchlejšie, ale dvadsať rokov zasa nie je až tak veľa. Tí, ktorí mali na prelome tisícročia pred koncom kariéry, robili oveľa viac sklzov, by s dnešnou generáciou ťažko držali krok, tí mladší zrejme áno. Adaptovali by sa.
Mimochodom, Rybár st. počas turnaja nechcel dávať rozhovory o svojom synovi, aby neurazil karmu. Sú brankári poverčiví?
Ja ho úplne chápem. Prečo by mal upriamovať pozornosť na syna? Niečo zakríknuť? Brankár je na ľade sám, maximálne sa sústredí, určite ho nechcel nijakým spôsobom rozptýliť.
Rybár má 28 rokov – čo tento bronz môže znamenať pre jeho ďalšiu kariéru?
Dostal ešte viac sebavedomia. Tréneri s ním budú počítať už od začiatku na pozícii číslo jedna. Brankári pokojne môžu chytať do 35-ky, ak mu o pár mesiacov vyjde svetový šampionát, prečo by ešte nemohol dostať šancu zabojovať aj o NHL? Dnes by tam šiel v inej pozícii. Ak by v tejto forme dostal šancu, zvládol by to. Ja mu verím. Hádam ešte príde.
