Legendárny Marián Gáborík jubiluje.
V nohách dynamit
Tie príbehy majú zväčša veľa spoločného. Šikovné ruky sú síce dôležité, no nestačia. Chce to viac. Veľké zanietenie, lásku ku kúsku dreva i čiernej hmote z kaučuku. Celé dni a týždne na ulici s kamarátmi, noci pretkané snami o veľkých góloch.
Na Gáboríkovom je tak veľa všedného i výnimočného. Mladého „Brambora“ na základnej škole viac ako matematika bavilo štúdium módneho návrhárstva na trenčianskej odevnej priemyslovke, kde zmaturoval s vyznamenaním. Záverečná úloha vtedy preňho mala takéto znenie: navrhni pánsku bundu!
Pred módnymi kúskami však – pochopiteľne – dostali prednosť tie gólové. Nad trenčianskou Ozetou napokon jednoznačne vyhrala Dukla. Tá vychovala desiatky skvelých hokejistov, ktorí sa presadili v najprestížnejších súťažiach v Európe i za morom. Gáborík patrí medzi tých, ktorí zanechali najvýraznejšiu stopu.
„Starne, chlapec. Veru, aj on,“ uškrnie sa Juraj Ďurčo, niekdajší hráč Dukly, ktorý priamo z ľadu sledoval jeho prvé kroky medzi trenčianskymi seniormi. Na dni, keď „ucháň Majo“ zavítal do dospeláckej kabíny, si spomína veľmi dobre. „Samozrejme, že sa o ňom vedelo už predtým. Keď má niekto talent ako on, dostane sa to k vám,“ spomína si bývalý obranca.
„To čo mal v sebe, vyrážalo dych. Ten istý prípad ako Marián Hossa. Aj on ako mladý chlapec prišiel do áčka, nebol tam na to, aby plátal diery. Stal sa z neho ťahúň. Od začiatku mali všetci problém s Gáboríkovou rýchlosťou – spravil dva či tri kroky a už ho nebolo. Mal šestnásť a v nohách dynamit. Starším chlapom to príliš nevoňalo, museli si naňho dávať špeciálny pozor. Bolo to nepríjemné, viem, o čom vravím,“ pokračuje Ďurčo.
Foto: Robert Hüttner
V Trenčíne však boli odjakživa zvyknutí na prácu s talentovanými mladíkmi, Gáborík preto nemal žiadne výnimky, nikto okolo neho neskákal. „Bol mladý holub, tak musel robiť to, čo sa od neho očakávalo. Aj zbierať puky. Nemal s tým problém, ale ani na výber,“ smeje sa niekdajší bek, ktorý v slovenskej extralige odohral 443 zápasov a vyskúšal si aj hokej v Nórsku, Maďarsku, Rakúsku, Taliansku a Česku.
„Jedno však musím povedať: Majo už v tom veku bol mentálne nastavený na veľkú kariéru. Vedel, čo chce dosiahnuť. Mal správne vybalansovanú hlavu, šiel si svojou cestou, zároveň si nechal poradiť aj od starších. Nikdy sa netváril ako majster sveta, ktorý vie všetko najlepšie,“ dodal.
Gabbyho prstíky
Gáborík mal jednoducho všetko a svedčí o tom aj draft do NHL z roku 2000. Vybrala si ho Minnesota Wild z tretieho miesta – dodnes je najvyššie draftovaným Slovákom. A treba povedať, že klub z Minneapolisu získal naozajstný klenot. Keď bol v prvej sezóne v jej drese s 36 bodmi najproduktívnejším hráčom tímu, svoj nováčikovský kontrakt si bonusmi vylepšil o tri milióny dolárov.
Jeho spoluhráči vtedy žartovali, že to je aj preto, lebo nemohol navštevovať bary. Nemal ešte 21 rokov. „Bol ešte také chlapča,“ žartuje Ľubomír Sekeráš, ktorý bol v klube spolu s Gáboríkom.
Na severe Spojených štátov prežil krásnych osem sezón, stal sa ikonou klubu i kapitánom tímu. V tamojšej organizácii mal veľké slovo, dokonca sa povrávalo, že to bol on, kto zariadil, aby mu vedenie priviedlo veľkého kamaráta a skvelého hokejistu Pavla Demitru. „Nejaké malé prstíky tam možno boli,“ usmial sa v spomienkovom filme na legendárnu „38-ku“ Gáborík.
Foto: SITA/AP, Tom Olmscheid
„Bolnajväčšou hviezdou. Američania vedia robiť PR, v Minnesote všetko obtočili okolo neho. Bol to taký magnet,“ dodáva Sekeráš.
Pre Američanov „Gabby“ je dodnes považovaný za najväčšiu hviezdu v histórii Wild. Za Minnesotu odohral osem sezón, 502 zápasov a zaznamenal 437 kanadských bodov. Dal 219 gólov, z toho bolo 43 víťazných.
„Nevieme, čo by bolo, keby Gáborík zostal v klube aj naďalej. Bol ofenzívne nadaným hráčom v defenzívnom systéme. A napriek tomu dosiahol tieto okázalé čísla. V Minnesote možno už nikdy nebude niekto taký ako Gabby. Nemôžete poprieť, že je najlepším hráčom, ktorý kedy obliekol dres Wild,“ píše sa na fanúšikovskej stránke gonepuckwild.com.
„Bez faulu je neubrániteľný. Má rýchlosť od boha a fantastickú strelu,“ povedal o ňom slávny Rus Vjačeslav Fetisov.
Neraz ho však pribrzďovali zranenia. Prvú operáciu brušného svalstva podstúpil po druhej sezóne v NHL. Sezónu 2008/2009 takmer celú premaródil. Z 82 zápasov základnej časti odohral len sedemnásť, získaval povesť hokejistu zo skla. Musel sa podrobiť operácii bedrového kĺbu.
Čo mu vtedy vírilo v hlave? „V ťažších chvíľach som sa snažil pripomenúť si, že stále viem hrať. Získať naspäť sebavedomie je veľmi dôležité. Keď som sa vrátil, myslel som aj na to, či budem môcť hrať na takej úrovni ako predtým,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu.
Dieťa šťasteny
Gáborík sa však nevzdával, bojoval, po každom páde vstal a vrátil sa. Jeho kroky z Minnesoty viedli do New Yorku, kde za Rangers odohral tri a pol sezóny, potom – po krátkej anabáze v Columbuse – sa dostal do Los Angeles.
Foto: Onereps / Česká editoriální fotografie / Profimedia
Hoci v reprezentácii mu nikdy nebol dopriaty úspech, nesťažoval sa. „Keby to ten režisér hore tak nezrežíroval, tak by to tak nebolo. Je to aj o šťastí. Som šťastný, že mám taký džob, čo ma baví a dobre uživí. Áno, dá sa povedať, že som dieťa šťasteny,“ odpovedal na otázku, či sa za také považuje, keď ešte netušil, že získa Stanleyho pohár.
Dočkal sa v sezóne 2013/2014. A bol neskutočne šťastný. Bol najlepším „kráľom“ v celom play off. Vlani v novembri definitívne oznámil, že jeho kariéra sa skončila. Pravda, niekoľko sezón predtým bol aktívnym hráčom už iba formálne. V najlepšej lige na svete tak odohral dovedna 1035 zápasov, strelil 407 gólov a na ďalších 408 prihral.
Výnimočné čísla ešte výnimočnejšieho hokejistu. Všetko najlepšie, šampión.