Pri Jánovi Lašákovi napríklad ten z prvej minúty predĺženia v semifinálovom súboji Slovenska proti Švédsku na MS 2002.
Rodák zo Zvolena poležiačky chytil tutovku Andreasa Johanssona. Švédi boli centimetre od finále s Rusmi. Nielen oni neverili vlastným očiam.
"Ježiš! Toto je šťastie alebo umenie? Páni moji, klobúk dolu. Ján Lašák teraz chytil nemožné,“ zvolal komentátor RTVS.
Spomienka na predĺženie semifinálového duelu Slovensko – Švédsko z MS 2002
O niekoľko dní sa stal spoločne s partiou pod vedením Jána Filca majstrom sveta. Nie div, že ho vo výlukovej sezóne 2004/05 vítali v Pardubiciach s otvorenou náručou. Náklonnosť bola vzájomná.
"Mal som rád kluby, kde som bol pod tlakom a musel som dokázať, že som správna voľba. Čím väčšia zodpovednosť, tým väčšia zábava,“ priznal v rozhovore pre MF Dnes.
Aj Česká televízia svojim divákom počas pandémiu koronavírusu pripomenula slávne zápasy tamojšej hokejovej reprezentácie či extraligy.
Majstrovská sezóna nadupaného tímu Pardubíc nebola výnimkou, čo Lašáka nesmierne potešilo.
"Spravil som si s chlapcami na WhatsAppe skupinu a trochu sme si to pripomenuli. Niektoré zážitky vo mne žijú dodnes,“ pokračoval Lašák.
Celkovo 66. voľba draftu NHL v roku 1999 sa síce v Nashville nepresadila tak, ako by chcela, ale v Pardubiciach pripomenula svoje kúzla z majstrovstiev sveta vo Švédsku.
V 16 zápasoch play off českej extraligy mal priemer inkasovaných gólov 1,78. Úspešnosť zákrokov dosiahla hranicu 95 percent.
"Nedištancoval som sa od kolektívu, rád som k nemu prehovoril. V zápase som sa však už sústredil na seba.
Nechcel som to tímu pokaziť. Preto som nikdy nemal gule na to, aby som skúsil streliť gól do prázdnej bránky,“ priznal Lašák.
Priamo na ľade v rámci majstrovských osláv posadil do pohára pre víťazov svojho syna Jána a vznikla séria ikonických fotiek. S Lašákom vtedy lomcovali silné emócie.
"Mal som 26. narodeniny a manželka mi v ten deň oznámila, že čakáme dcéru. Takže hneď tri dôvody na oslavu,“ doplnil Lašák.
Niekoľko rokov po titule zvažoval, že predčasne ukončí kariéru. Šepkalo sa o tom, že to bolo kvôli Dominikovi Hašekovi.
Česká stálica prišla v 45 rokoch do Pardubíc a Lašák vraj mal obavy z toho, že by ho veterán vytlačil z postu jednotky. Neskorší šampión s Libercom však uviedol veci na pravú mieru.
"Už keď sme v roku 2009 hrali štvrťfinále s Plzňou, bol som vyhorený. Pendloval som medzi klubom a reprezentáciou. Po sezóne som mal týždeň voľno a začala ďalšia sezóna.
Nemal som z hokeja vôbec nič. Neužíval som si ho a trápil som sa. Nevedel som, čo ďalej. Keď prišiel Dominátor, mal som radosť. Hovoril som si, že ma to nakopne, ale nestalo sa. Chýbali mi emócie – hokejové aj v osobnom živote,“ ozrejmil.
Lašákovi pomohli odborníci. A so svojimi zlatými ručičkami znovu siahol po klube, s ktorým zdvihol nad hlavu majstrovský pohár.
"Volal som do Pardubíc, že by som tam chytal mesiac zadarmo. Im aj mne by to mohlo pomôcť. Nemali však záujem. Mysleli si, že som za zenitom.“
Iného názoru však boli v Liberci. Pod Ještědom sa dvakrát po sebe dostal do finále ligy. V roku 2016 zdvihol nad hlavu pohár, o rok neskôr smutný uzavrel svoju kariéru ako vicemajster Česka.
"Našťastie ma Pardubice odmietli… Niekedy je všetko zlé na niečo dobré,“ zamyslel sa Lašák.
Je rád, že sa situácia s koronavírusom pomaly upokojuje. A teší ho aj fakt, že slovenský hokej nabral správny kurz smerom k mazaniu rozdielu oproti veľkej hokejovej šestke.
"Čo sa týka gólmanov sme na tom tak, ako ešte nikdy predtým. Každý mesiac máme kemp pre 34 brankárov a 2 brankárky z celého Slovenska.
Pred príchodom mojej partie sme aké mali 1–2 ročne,“ uzavrel tréner slovenských reprezentačných brankárov Lašák.