„Nik netuší, ako dlho to potrvá, možno by som sa zo severu nedostal niekoľko mesiacov,“ vraví šikovný útočník Lukko Rauma.
Minulý štvrtok ste proti Kuopiu strelili dva góly. Tušili ste, že budú posledné v sezóne?
Fínsko je síce ďaleko, ale odtrhnuté od reality nie je. Posledný zápas sme hrali pred prázdnymi tribúnami a dohoda znela, že počas zvyšku základnej hracej časti to tak aj zostane. Situácia v Európe sa však menila zo dňa na deň, sezónu uzatvárali v jednej lige za druhou a my sme nakoniec neboli výnimkou.
Máte za sebou vydarenú sezónu, ale jej koniec ste si predstavovali zrejme inak…
Samozrejme, v Raume sa mi nad očakávania darilo. Mali sme solídny tím a ktovie, kam by sme to v play off dotiahli. Verili sme si. V každom prípade je správne, že vedenie súťaže sa rozhodlo konať. Zdravie je vždy na prvom mieste – na Slovensku, ale aj vo Fínsku.
Ako ste sa dostali do Zvolena?
Mal som echo, že v Kontiolahti je naša biatlonová výprava a že pre ňu príde vládny špeciál. S ďalšími hráčmi, ktorí boli vo Fínsku, sme využili príležitosť zviesť sa. V pláne som mal návrat až v pondelok cez viedenské letisko, no situácia sa neustále menila a tak som uvítal možnosť rýchleho presunu priamo domov.
Dodržiavate karanténu?
Samozrejme (úsmev). Ak sa má táto pliaga vyhubiť, inej cesty zrejme niet. Opakujem, schvaľujem všetky opatrenia, ktoré sa na Slovensku zaviedli. A to aj napriek tomu, že na nejaký čas budem musieť strpieť isté obmedzenia. Som v byte vo Zvolene spolu s Dávidom Mudrákom (hráč juniorky TPS Turku), s ktorým sme prileteli naraz. Niečo podobné zažívam prvýkrát, zatiaľ je to len pár dní, takže sa to dá vydržať. Som zvedavý, ako sa mi bude toto domáce väzenie páčiť na konci dvojtýždňového obdobia. Hádam mi z toho nepreskočí.
Ako si krátite čas?
Tým najpríjemnejším spôsobom – dospávam zameškané. Vstávam o jedenástej. Snažíme sa zabaviť, rozptýliť si myseľ, pozreli sme si už niekoľko filmov. Občas si aj zacvičíme – aj izba poskytuje možnosti rozhýbať telo. Zhyby, brušáky, kľuky… Ešteže ich máme.
Foto: SITA, Radoslav Mataš
Môže sa vôbec hokejista v domácom prostredí udržiavať vo forme?
Nie je to jednoduché, ale niečo sa s tým dá robiť. Jedno je isté – za dva týždne naše telá nespustnú, nebudú z nás zrazu iní ľudia. Vo vzduchu stále visí otáznik nad majstrovstvami sveta vo Švajčiarsku, preto nemôžem úplne vypnúť.
Inak by ste to urobili?
Po každej sezóne si dávam dva, tri týždne pauzu, nech si odpočinie telo, ale aj hlava. Predsa len, neustály tréning i režim profesionálneho hokejistu jej tiež dajú zabrať. Počas voľna zvyknem hrať tenis a futbal, vždy som niečo robil, aby telo bolo v pohybe. Teraz to bude iné.
Český brankár Lukáš Dostál z Tampere zostal na severe, lebo aktuálne je tam podľa neho lepšie. Vy ste nad tým neuvažovali?
Je pravda, že keď som odchádzal, v krajine neboli také prísne opatrenia ako na Slovensku. Akiste aj tam sa to mení. Na rozdiel od Lukáša som chcel byť doma – nik netuší, ako dlho to potrvá, možno by som sa zo severu nedostal na Slovensko aj niekoľko mesiacov. Nechcel som tam zostať sám. Tieto dva týždne v izolácii stoja za to.
Severania sú iní ako Slováci. Potvrdil aj koronavírus tieto rozdiely?
Fíni nerobili z opatrení takú vedu ako na Slovensku. Môj pohľad je však možno skreslený aj tým, že v Raume a širšom okolí do uplynulého víkendu nebol nikto pozitívne testovaný. V Oulu a Helsinkách, ktoré sú vzdialené sedem, resp. štyri hodiny jazdy autom, ich bolo niekoľko desiatok. Je možné, že tam to vyzeralo inak.
Nosili ľudia rúška?
Ťažko sa mi to posudzuje. Posledný týždeň sme boli na výjazde za súpermi, strávil som ho buď v hale, alebo v hotelovej izbe. Moja karanténa vlastne nebude trvať dva, ale tri týždne.
Fíni ukončili hokejovú súťaž ako jedni z posledných. Mali hokejisti chuť pokračovať?
Hráčska asociácia sa nás pýtala na názor. Nik z hokejistov nebol kompetentný zaujať fundované stanovisko a tak sme len žiadali, aby sa prijalo také rozhodnutie, ktoré čo najviac zamedzí šíreniu koronavírusu. Inými slovami: naznačili sme, že zdravie je dôležitejšie ako hokej. Neviem o tíme, ktorý by bol proti predčasnému ukončeniu sezóny.
Bavili ste sa v kabíne o súčasných problémoch?
Áno, téma koronavírusu v nej rezonovala. Ale skôr po hokejovej stránke. Rozprávali sme sa o tom, že všade inde rušia súťaže a zamýšľali nad tým, ako to dopadne vo Fínsku. Napokon sme skončili rovnako.
Máte obavy z budúceho vývoja?
Isté riziko tu je, ale hádam sme dosť vyspelí na to, aby sme si vedeli s týmto problémom včas poradiť. Verím tomu.
Foto: TASR, Milan Kapusta
Je pravdepodobné, že tréner Ramsay s vami počíta aj na svetovom šampionáte vo Švajčiarsku. Nad ním však visí veľký otáznik…
V utorok sa o ničom nerozhodlo, ale očakávam, že majstrovstvá sveta tento rok nebudú. Avšak pokiaľ to nie je čierne na bielom, musím byť pripravený na všetko. Moja myseľ je stále nastavená tak, že pôjdem na predšampionátový kemp.
Lákali by vás aj zápasy bez divákov?
Je to buď alebo – s fanúšikmi alebo zrušené MS. Nič medzitým.
V prípade, že opatrenia by trvali viac ako mesiac, aký čas by potreboval hokejista, aby sa dostal späť do rytmu?
Každý hráč, ktorý má za sebou dlhodobé zranenie, už bol v takejto situácii. Návrat na ľad vždy chvíľu trvá. Predpokladám, že po mesačnej pauze by som potreboval pár týždňov.
Zanechali ste vo Fínsku prázdny byt?
Niečo tam zostalo…
Znamená to, že zostanete aj v nasledujúcej sezóne?
Koncom januára so mnou klub predĺžil zmluvu. Vo Fínsku sa mi páči – hrá sa tam skvelý hokej, pre vývoj hráča je to priam ideálna liga. Napokon, patrí medzi najlepšie na svete.