„V druhej polovici decembra a na začiatku januára som slnko nevidel. Ale keďže na hornom konci tejto krajiny nie som prvý rok, zvykol som si už. Okrem toho – návaly snehu to denné šero výrazne zosvetľujú,“ vraví bývalý mládežnícky reprezentant, ktorý pôsobí v tretej švédskej lige.
Stáva sa vám, že ráno nemôžete naštartovať zamrznuté auto?
Švédi – aspoň na severe – to majú dobre ošetrené. Všetci si do motorového priestoru nechávajú nainštalovať automatický predohrev. Som tu už veľa rokov, ale ešte som nevidel, aby ľudia ráno naprázdno točili štartérom. A aj keby, vždy sa dá použiť psí záprah – kedysi ho tu používali bežne ako dopravný prostriedok, dnes už iba ako atrakciu pre turistov. Väčšina vlastní aj snežný skúter.
Ako sa žije na mieste, kde sa počas zimy ortuť v teplomeri nevyšplhá nad nulu?
Nerobí mi to žiadny problém. Telo si na mrazy vždy postupne zvykne. Navyše, tento rok máme v Kirune prekvapivo slabučkú zimu. Pod mínus dvadsať hádam ani nebolo. Mesto sa nachádza vo vnútrozemí – nie je tu vlhko a nefúka ako pri vode. Keď je v Štokholme päť pod nulou, je to oveľa nepríjemnejšie. Najkrutejšie mrazy som však zažil pred pár rokmi v Bodene.
Koľko stupňov tam bolo?
Mínus 38. Vo Švédsku to však nikto nerieši, pre nich je to deň ako každý iný. Žiadne vyľudnené ulice či prázdne mestá, ľudia sa poriadne oblečú a fungujú ako keby sa nič nedialo. Silné mrazy či dni bez slnečného svitu ich nerozhodia.
Predsa len, nie je takýto ráz počasia občas skľúčujúci?
Vôbec nie. Napríklad v Štokholme je to menej veselé – v zime tam často prší a všetko je akési tmavé a sivé. Ľudia tam – tak ako vo veľkých mestách – viac riešia seba ako ostatných. V Kirune vždy boli odkázaní jeden na druhého. Proti krutým mrazom a tonám snehu zmôžu dvaja viac ako jeden.
Neubíja vás ani nekonečná tma?
Veru, v druhej polovici decembra a na začiatku januára som slnko nevidel. Ale keďže na hornom konci Švédska nie som prvý rok, zvykol som si už. Okrem toho – návaly snehu to denné šero výrazne zosvetľujú. Biele dni sa tu predlžujú neuveriteľne rýchlo, ten ďalší je vždy o osem minút dlhší. Potom príde leto a slnko prakticky nezapadne. O druhej ráno ho je tu toľko ako počas dňa.
Foto: Archív Samuela Ivaniča
Ako ste vôbec zareagovali, keď ste mali na stole hokejovú ponuku spoza polárneho kruhu?
Možností som mal niekoľko. Ja som však vedel, do čoho idem. Už predtým som tu odohral niekoľko zápasov a zdalo sa mi, že život v Kirune by mohol byť fajn. Všetko sa mi do bodky potvrdilo.
Prečo ste si vybrali práve Švédsko?
Lebo tunajší mládežnícky hokej a predovšetkým systém výchovy mladých hráčov má obrovskú kvalitu. O severskej krajine som prvýkrát uvažoval, už keď som mal šestnásť rokov, ale s rodičmi sme sa zhodli, že je ešte priskoro. O sezónu neskôr ma po Hlinkovom memoriáli kontaktoval agent s ponukou odísť do štokholmského Djurgardenu. Z dvojtýždňovej skúšky bola nakoniec dvojročná zmluva.
Bol to obrovský skok oproti Slovensku?
Jednoznačne. Hokejové kluby sú zabezpečené po všetkých stránkach – od materiálnej až po trénerskú. Prešiel som niekoľkými mužstvami – všade bolo výborné zázemie, výstroj, maséri, fyzioterapeuti, kondiční tréneri a k tomu kvalitné vzdelanie – mladí hokejisti sa tu veru nemajú na čo sťažovať. Švédi sú veľkí detailisti, dbajú na všetky hokejové aj nehokejové aspekty.
Aj v tretej lige?
Samozrejme, platí to aj o Kirune. Klub má veľmi dobre zázemie, hrávame v jednej aréne spolu s druhým tímom z mesta. Nové a čisté šatne sú štandard. Posilňovňa, relaxačná miestnosť, sauna a masážne vane detto. O čo požiadam, to dostanem.
A čo súťaž? Približuje sa úrovňou k extralige?
Je to kvalitná liga. Pôsobí v nej veľa mladých hokejistov, ktorí prišli na hosťovanie z SHL-ky (najvyššia súťaž). Aj napriek tomu, že je až tretia v poradí, je mimoriadne rýchla. Niekoľko hráčov v nej popri hokeji pracuje a preto má štatút amatérskej ligy. Všetko tu však funguje presne naopak – veľmi profesionálne. Hokejovo tu stále môžem rásť. Od trénerov cítim dôveru, na ľade trávim veľké množstvo minút a to je to, čo potrebujem. Mám stále vysoké ciele.
Majú ľudia záujem aj o nižšie súťaže?
Švédi sú športový národ a hokej je na absolútnej špičke. Na naše duely chodí v priemere tisíc divákov, ale keď hráme derby, je plno. Príde aj štyritisíc.
Má vôbec Slovensko – ako hokejová krajina – vo svete stále cveng?
Švédi nehľadia na hokej skrz zásluhy. Neriešia, odkiaľ pochádzate a kto z vašej krajiny v hokeji niečo kedysi dokázal. Zaujíma ich jedine vaša výkonnosť. Pravda, keďže som legionár, očakávajú odo mňa pridanú hodnotu.
Švédsko je krajina s mimoriadne vysokými životnými nákladmi. Uživí vás hokej?
Isteže. Klub má solídne finančné zázemie. Navyše, ja ako hokejový cudzinec mám aj iné benefity – ubytovanie, stravu i auto. Nemám sa vôbec na čo sťažovať. Po sezóne spravidla cestujem na Slovensko, kde študujem na vysokej škole.
Kiruna je od Štokholmu 1235 kilometrov a takmer pätnásť hodín cesty autobusom. Ako cestujete na zápasy?
Keďže náš najbližší súper je vzdialený minimálne 400 kilometrov, chodievame na troj či štvorzápasové šnúry. Odchádzame deň vopred, prespíme v hoteli a na ďalší večer odohráme zápas. Pravda, ak nás čaká duel na juhu, autobus zostáva doma a za súperom letíme. Keď sme napríklad v Malmö, vždy si spomeniem, že teraz mám domov do Banskej Bystrice bližšie ako do Kiruny.
O severanoch sa vraví, že sú chladní a chýbajú im emócie. Platí to?
Niečo na tom bude. Nie je to ako keď stretnete Slováka, na Švéda potrebujete viac času. Chvíľu trvá, kým prelomíte ľady a získate si jeho dôveru. Ale inak sú to milí a zábavní ľudia. Prekáža mi na nich azda jediná vec – občas nevedia povedať veci priamo. V šatni však tieto rozdiely nepociťujem, chalani sú zvyknutí na zahraničných hokejistov aj stret rôznych kultúr.
Čo na nich obdivujete?
Kritické myslenie, sebareflexiu a zmysel pre detail – veci vedia dokončiť.
Naučili ste sa už po švédsky?
Na päťdesiat percent. Nie je to veľa, ale dohovorím sa už. Nikdy som sa neučil z učebnice, všetko, čo viem, mám zo šatne, od kamarátov alebo sa to na mňa iba nalepilo. Zaobišiel by som sa však aj bez švédčiny. Miestni ľudia do jedného perfektne ovládajú angličtinu, takže ak niekedy nastane problém, ľahko si pomôžem.
Rozpráva sa na severe inak ako na juhu?
Je to veľký rozdiel. Aj keď po švédsky viem iba na pol plynu, výrazné odlišnosti som si nemohol nevšimnúť. Ľudia v Malmö majú dánsky prízvuk a hovoria veľmi rýchlo. Keď však prídete k nám do Kiruny, ústa akoby zvoľnili. Je to akési pomalšie. Mnohí hovoria dokonca po fínsky. Švédsko je mimoriadne rozľahlá krajina a to – samozrejme – určuje aj jeho rozmanitosť. Aj stravovacie návyky tu majú ľudia iné ako ich spoluobčania z hlavného mesta.
Napríklad?
Vo Švédsku je v kurze zdravá strava i svieži životný štýl. Dominujú ryby a veľa zeleniny. Keď však prídete na sever, radi vás pohostia mäsom zo soba či losa. Najskôr vám prestrú tanier bohatý na tuky. Ale k zime, ktorá tu vládne, sa to hodí (úsmev).
Viete si predstaviť, že by ste v Kirune strávili celý život?
Skôr nie. Stále platí, že Kiruna je pánu bohu za chrbtom – odtiaľto je všade ďaleko. A aj keď som na začiatku rozhovoru povedal, že tmavé dni mi nerobia problém, celý život by som sa s nimi pasovať nechcel.