Žena v mužskom svete. Mojou zbraňou je empatia

Otec Ivo pískal českú extraligu z pozície hlavného rozhodcu. Aby toho nebolo málo, vydala sa za Jana Snopeka – hráča, ktorý si odkrútil 13 extraligových sezón, získal titul s Pardubicami, pôsobil vo Švédsku i Fínsku. „Doma sa však o hokeji nezhovárame, v práci ho máme dostatok,“ vraví generálna manažérka Sparty Praha, lídra českej ligy.

Ste hokejový fanúšik alebo skôr profesionálny manažér?

V mojej pozícii sa obe úlohy skvele dopĺňajú. Sparta funguje na rovnakých princípoch ako ktorákoľvek iná firma – vyžaduje si profesionálny manažérsky prístup. Na druhej strane, riadime klub, ktorý milujú generácie fanúšikov a pre mnohých ľudí predstavuje zmysel života. Preto nejdú obe úlohy oddeliť.

Aký máte vzťah k hokeju? Trúfli by ste si niekedy vziať do ruky hokejku?

Hokej ma sprevádza celý život, fandím od detstva. Radšej však zostávam v pozícii diváka, fanúšika a manažéra.

Je pre ženu – manažérku dôležité, aby ovládala hokejové pravidlá?

Ovládam ich od čias, keď môj starý otec trénoval a riadil Plzeň a otec pískal extraligu. Preto som sa ich ani učiť nemusela. Len som si prešla veci, ktoré sa za ten čas zmenili.

Aký máte vzťah s hráčmi? Tykáte si?

Nie, navzájom si vykáme.

Navštevujete šatňu mužstva?

Na začiatku som sa bola, samozrejme, predstaviť. Popriala som tímu veľa šťastia. Nie som však zástancom riešenia vecí v šatni. Na to máme hlavného trénera, ktorý nesie za kabínu plnú zodpovednosť.

A ak by si to situácia vyžadovala, skritizovali by ste hráčov za výkony?

To je taktiež práca trénera a športového manažéra. S nimi preberáme výkony hráčov na pravidelných poradách.

Chodíte na zápasy? Ako ich prežívate?

Snažím sa byť na každom – doma i vonku. V mojej súčasnej pozícii prežívam ešte väčšie nervy ako v časoch, keď som na štadión chodila ako fanúšik. Zároveň sa však počas zápasov stretávam so sponzormi, partnermi i priaznivcami. Preto zo zápasu vidím podstatne menej, ako by som si priala.

S akými pocitmi ste vstupovali do – nazvime to – mužského sveta?

Najlepšie ich opíšem dvomi slovami – nadšenie a rešpekt. Práca pre Spartu je pre mňa splneným snom. Zároveň mám však zodpovednosť pred desaťtisícmi fanúšikov, ktorí majú od klubu najvyššie očakávania a podrobne sledujú každý náš krok.

Muži majú často pocit, že hokej a futbal sú výhradne ich doménou. Preto môže žena vo vedúcej pozícii mnohých dráždiť. Je náročné bojovať s historickými stereotypmi?

Všetci v Sparte sa sústredíme na klub. Jeho rozvoju venujeme všetok pracovný a často i osobný čas. Na premýšľanie o tom, či porušujeme nejaké zažité stereotypy a boj s nimi, nemáme čas.

V čom to má žena – šéfka hokejového tímu – ťažšie ako jej mužský kolega?

Mám pocit, že pre mojich mužských kolegov to bolo spočiatku náročnejšie ako pre mňa. Snažili sa ku mne správať čo najslušnejšie, čo ich občas mohlo brzdiť. Po čase však zistili, že si veci môžeme pokojne hovoriť na rovinu.

V čom spočíva vaša výhoda? Ak nejaká je, využívate ju?

Ženy majú v porovnaní s mužmi rozvinutejšiu empatiu. Túto vlastnosť sa snažím využívať každý deň. Sparta je podstatne viac ako len športový klub. Ide o komunitu, ktorá drží spolu a vie sa postarať aj o tých, ktorí to potrebujú. Na túto stránku kladiem veľký dôraz.

Čo potrebuje žena na to, aby si vynútila mužský rešpekt?

Hovorí sa – rešpekt si pomaly získavaš, no rýchlo stratíš. Vybojovať si ho môžete prístupom k práci a výsledkami. To, či ste muž alebo žena, nie je rozhodujúce.

Zažili ste už za ten čas, odkedy šéfujete Sparte, moment, keď ste svoj krok prevziať túto funkciu oľutovali?

Všetci v klube sú pod tlakom. Občas pod mimoriadne silným. Ale rozhodne nikto z nás neľutuje, že prijal ponuku pracovať pre Spartu.

Stretli ste sa trebárs s posmešnými reakciami?

Vôbec, nič také som nezaznamenala.

Nezaznamenali ste ani sexistické poznámky?

Možno vás sklamem, ale nestretla som sa s ničím, čo by stálo za reč.

Ste z hokejovej rodiny. Neodhovárali vás vaši rodinní príslušníci od vstupu do hokejového prostredia? Ako na to reagoval váš manžel?

Nie, všetci ma v mojom rozhodnutí podporovali. S manželom som túto ponuku preberala ako s prvým. Jeho názor bol pre mňa kľúčový. Doma sa však o hokeji nezhovárame, v práci ho predsa máme dostatok.

Slovenská spoločnosť je vo svojej podstate konzervatívna a ženu na čele najväčšieho hokejového klubu by vnímala s rozpakmi. Ako sú na tom Česi?

Podstatné je, že najväčšou hviezdou tejto šou je – Sparta. Našich fanúšikov i odporcov zaujíma klub, jeho história, hráči, výkony na ľade. To, či je na jeho čele žena alebo chlap, nie je podstatné.

V Česku ste dostali prezývku – Pani Sparta. Je tento klub vaša srdcovka alebo by ste pokojne šéfovali aj futbalovej Slavii?

V hokejovom prostredí žijem prakticky od narodenia. Sparte fandím od vysokej školy. Preto si myslím, že všetko je tak, ako má byť.

Bývalá tenistka Amelie Mauremsová trénovala hviezdneho Andyho Murrayho. Dokážete si predstaviť, že by raz mužský hokejový tím trénovala žena?

To je asi skôr otázka na hráčov. No ako sci-fi mi to nepríde. Napokon, pozrite sa na Becky Hammonovú, ktorá zastáva úlohu asistentky trénera v tíme NBA San Antonio Spurs.

Napadne vám profesia, ktorú by podľa vás žena nikdy nemala robiť? A naopak, sú v živote profesie, v ktorých by ste neradi videli mužov?

Každý by mal robiť to, čo ho baví. Na pohlaví predsa nezáleží.

Čo na vás v hokejovom svete zatiaľ urobilo najväčší dojem?

Vybrala by som dve veci. Prvou je neuveriteľná rýchlosť a priamosť pri spätnej väzbe, ktorú dostávam od fanúšikov. Na štadióne, sociálnych sieťach a v e-mailovej komunikácii sa ihneď dozviete, či sa niečo podarilo alebo nie. To je zrkadlo, ktorému sa nedá vyhnúť. Druhou je spoločenský presah Sparty a športu ako takého. Ide o nezastaviteľnú silu a energiu, ktorá môže pomôcť podstatne väčšiemu množstvu ľudí, ako si viete predstaviť.