VIDEO: Premiére Petra Čecha v bránke Guildfordu
Rodák z Považskej Bystrice presvedčil slávneho českého gólmana, ktorý pred trinástimi rokmi utrpel vážne zranenie hlavy, aby zamenil trávnik za ľad. A povestnú ochrannú prilbu za hokejovú.
„Nemyslite si však, že keď je niekto najlepší futbalový brankár na svete, ihneď môže ísť chytať puky. Čech si svoje miesto v zostave vybojoval poctivou prácou,“ vraví bývalý hráč.
Aký veľký ohlas spôsobil Petr Čech v bránke vášho tímu?
To si hádam ani nedokážete predstaviť. Záujem verejnosti a médií je obrovský, Petr je veľmi populárny nielen v Česku, ale po celom svete – v okolí Londýna to platí obzvlášť. Náš klub nikdy predtým nemal takú výraznú publicitu ako v týchto dňoch. Nič viac sme si nemohli želať.
Takže o divákov na jeho premiérovom dueli nebola núdza…
Kdeže. Tretinu kapacity sme museli obetovať pre najväčšie britské médiá, ktoré sa tiež prišli pozrieť, aby o tom mohli informovať. V športovom biznise to bola udalosť číslo jeden. V Guildforde máme dvojtisícový štadión – samozrejme, že aréna bola tentoraz plná. Divákov prišlo niekoľkokrát viac ako inokedy. Mnohí sa dnu ani nedostali a zostali nespokojní.
Ako sa zrodila myšlienka angažovať ho do tímu?
Petr s nami dlhodobo trénuje napriek tomu, že jeho funkcionárska práca v Chelsea mu zaberá veľa času. S myšlienkou, že nastúpi aj na súťažný zápas, sme sa pohrávali dlhšie – v nedeľu bol ten správny deň. Nemyslite si však, že keď je niekto najlepší futbalový brankár na svete, ihneď môže ísť na ľad chytať puky. Čech si svoje miesto v zostave vybojoval poctivou prácou, dlho na sebe pracoval a neustále sa zlepšoval. Tí, ktorí ho nepoznajú, nevedia, aký je dobrý. Toto bol však iba začiatok, prvá lastovička, ktorá odštartovala jeho hokejovú kariéru.
Má podľa vás brankárske futbalové remeslo niečo spoločné s hokejovým?
Spomínam si na jeho prvý tréning v brankárskom výstroji – zatváral som si oči, aby si neprivodil nejaké zranenie. Niektoré veci z futbalu preniesol do hokejovej bránky. Ale počas jeho kariéry to fungovalo aj naopak – bolo pár situácií, keď jeho zákroky v bránke Chelsea označili komentátori za hokejové.
Ak by sa od detstva špecializoval ako hokejový brankár, bolo by z neho niečo?
Urobil dobre, že si vybral futbal. Je to celosvetový fenomén, absolútna jednotka medzi športami a on dosiahol všetko, čo sa dalo. Som však presvedčený, že aj v hokeji by bol maximálne úspešný – ale či by bol aj rovnako populárny, to veru neviem.
Bol nejaký hráč v mužstve, ktorý nevedel, kto je Petr Čech?
(smiech) Máme tu hokejistu, ktorý absolútne ignoruje futbalové dianie a vôbec netuší, kto je kto. Keď prišiel do šatne a Čech sedel na jeho mieste, bez milosti ho poslal preč. Petr si odsunul veci a presadol si. Celá šatňa sa na tom neskôr zabávala.
Guildford je necelých 50 kilometrov od Londýna – chodievate aj na futbalové zápasy? Videli ste Čecha niekedy chytať naživo?
Predtým, ako sme sa spoznali, hádam iba raz. Pred šiestimi rokmi však zavítal na náš zápas v Premier League, po ktorom sme si spravili spoločnú fotku na ľade. Odvtedy nás viaže priateľstvo, občas sa aj navštevujeme, prípadne si ideme zahrať golf. Pochopiteľne, od tej chvíle som začal chodiť pravidelnejšie na duely Chelsea a potom aj Arsenalu. Najväčším zážitkom bolo víťazstvo nad hviezdnym Parížom 2:0 na Stamford Bridge. Po tomto výsledku postúpila Chelsea do semifinále Ligy majstrov.
Rozpráva Čech v hokejovej kabíne o svojich futbalových zážitkoch?
Bavíme sa o všetkom, ale futbal nie je momentálne témou číslo jeden. Avšak občas sa ho opýtam na mladých hráčov, ktorí dnes dostávajú priestor v Chelsea.
Aká je jeho hokejová budúcnosť?
Má svoj vek, ale jeho možnosti sú neobmedzené. Je to súťaživý a športový typ a aj napriek tomu, že má už 37 rokov, jeho víkendová premiéra bol iba štart. Samozrejme, všetci vieme, že má veľa povinností a hokeju sa nemôže venovať na sto percent, ale Petr má aj tak na viac, ako na štvrtú ligu.
V sezóne 2002/2003 ste v slovenskej extralige nazbierali v 50 stretnutiach 20 kanadských bodov. Dosť na to, aby ste v lete odišli hrať hokej do Anglicka…
Presvedčil ma dobrý kamarát, ktorý tu hrával. Chvíľu som váhal, dnes však môžem smelo povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Nielen z hokejového hľadiska – narodili sa mi tu dve deti. Som vďačný manželke, že sa obetovala pre moju hokejovú kariéru.
Čo všetko robíte v Guildforde?
Všetko pre hokejovú komunitu – od školského programu až po juniorský tím, ktorý vediem ako hlavný tréner. Neustále som na ľade – hokej je môj život, robím to, čo ma baví a napĺňa. Som jedným z tých, ktorí môžu o sebe povedať, že práca je zároveň ich koníčkom.
Aké hokejové zázemie ste tam našli?
Je to jedna z najlepších organizácií – podmienky sú tu na ostrovné pomery excelentné. Máme kanadského majiteľa, hokej je jeho vášňou a je to aj vidieť. Mimochodom, všimnite si, ako britské tímy Belfast a Cardiff zdolávajú v Lige majstrov veľké európske tímy. Tunajšia súťaž je kvalitná – preferuje sa tu severoamerický kontaktný štýl.
Sledujete aj slovenský hokej?
Veľmi pozorne. Som v častom kontakte s trénerom Slovana Stantienom i Dukly Trenčín Pardavým. Páči sa mi práca Miroslava Šatana – keď využije svoje skúsenosti, dostaneme sa tam, kde sme boli v roku 2002. Som optimista.
V Británii ste už viac ako 15 rokov. Plánujete sa ešte niekedy vrátiť na Slovensko?
Vraciam sa pravidelne – celé leto trávim v Trenčíne. Guildford je môj druhý domov. Raz sa však určite vrátim a skúsenosti, ktoré som tu nabral, budem chcieť využiť v prospech slovenského hokeja.