V sobotu 7. septembra uplynulo už osem rokov od jeho tragickej smrti. Lietadlo Jak-42, na palube s celým hokejovým tímom Lokomotiv Jaroslavľ, sa krátko po štarte zrútilo a vyžiadalo si 44 ľudských životov, vrátane Demitrovho.
Úvodný zápas Kontinentálnej hokejovej ligy sezóny 2011/2012 medzi Ufou a Atlantom Mytišči bol v plnom prúde, ale v závere prvej tretiny prišiel na ľadovú plochu prezident súťaže Alexander Medvedev. Prítomných na štadióne informoval o leteckom nešťastí blízko Jaroslavle.
Z ruín lietadla záchranári vyslobodili dvoch preživších, ale 26-ročný útočník Alexander Galimov o päť dní neskôr v nemocnice zomrel. Prežil iba letový inžinier Alexander Sizov.
Podľa záverov vyšetrovania nehodu zapríčinili najmenej štyri faktory, a to nedostatočný výcvik pilotov, chýbajúca kontrola pripravenosti posádky na let, zlyhanie pilotov pri vykonávaní štandardných postupov pri štarte a zlá koordinácia medzi členmi posádky.
Deň po tejto tragédii si diváci v Minsku uctili pamiatku obetí. Práve do bieloruskej metropoly mal Lokomotiv Jaroslavľ namierené na svoj prvý duel sezóny. Hráči Dynama doviedli puky, pripravené pri fotografiách zosnulých, do vlastnej bránky, čo symbolizovalo víťazstvo Lokomotivu.
Demitrova smrť zasiahla Slovensko ako blesk z jasného neba. Hokejoví fanúšikovia po celej krajine kondolovali a uctievali si pamiatku hráča s legendárnym číslom „38“ zapálením sviečok pred viacerými zimnými štadiónmi.
Hokejový stánok v Trenčíne ešte na konci septembra 2011 zmenil názov a dodnes nesie meno Pavla Demitru. Rodák z Dubnice nad Váhom začínal s „veľkým“ hokejom práve v Dukle Trenčín, ktorej dres si obliekal napríklad aj sezóne 2004/2005 – počas výluky v zámorskej NHL.
Lokomotiv Jaroslavľ v poradí štvrtú sezónu KHL napokon vynechal. Deň pred prvým výročím nešťastia si pripísal úspešný návrat do nadnárodnej súťaže, keď vyhral na ľade Novosibirska 5:2. Prvý gól „nového“ klubu strelil Alexander Černikov.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Okrem Slovákov smútili aj českí priaznivci, keďže pád lietadla ukončil život Jana Mareka, Karla Rachůnka a Josefa Vašíčka. Na počesť 37 hokejistov Lokomotivu Jaroslavľ bol v roku 2013 pred miestnou halou Arena 2000 postavený pamätník, ktorý tvorí 37 štylizovaných hokejok.
Za slovenskú reprezentáciu odohral Demitra 77 zápasov a s najcennejším dresom sa rozlúčil iba necelé štyri mesiace pred osudným letom do Minska na MS pred domácimi fanúšikmi v Bratislave. Na svetovom šampionáte 2003 v Helsinkách predviedol proti českému brankárovi Tomášovi Vokounovi pamätný blafák, ktorým spečatil zisk bronzových medailí.
Paradoxne, na ďalší cenný kov čakal slovenský tím do MS 2012, ktoré takisto hostilo hlavné mesto Fínska. Partia okolo kapitána Zdena Cháru vybojované striebro venovala zosnulému kamarátovi.
„Veľmi si vážim cenný kov, ktorý sme získali. Som veľmi šťastný, že sa nám ho podarilo dosiahnuť. Venujem ho Paľkovi Demitrovi, ktorý bol neustále s nami, bol v našich myšlienkach,“ vyjadril sa po finálovom zápase dlhoročný kapitán Bostonu Bruins.
Pavol Demitra patril medzi najlepších hráčov olympijského turnaja vo Vancouvri 2010, kde Slovensko obsadilo smolné štvrté miesto. V zámorskej profilige odohral 848 zápasov v základnej časti, ku ktorým pridal ďalších 94 v play off.
Dokopy nazbieral 827 bodov (327+500) a postupne si obliekal dresy Ottawy Senators, St. Louis Blues, Los Angeles Kings, Minnesoty Wild a Vancouveru Canucks. V sezóne 1999/2000 mu bola udelená Trofej Lady Byngovej pre najslušnejšieho hráča NHL.