Foto: Archív
Slovenská hokejová reprezentácia odohrá základnú skupinu na východe republiky. Očakávaný sviatok ponúka príležitosť ponoriť sa trochu do minulosti – dávnejšej i nedávnej – a osviežiť historické míľniky, ktorými sa Košice zapísali do československého i slovenského hokeja.
Levia hokejka od dcéry
Čo sa týka osobností – kým začať, ak nie Ladislavom Trojákom, prvým Slovákom v čs. národnom tíme? V hokeji našiel veľkú športovú lásku, ale aj krutý osud, ktorý mu tragicky vzal život. V tridsiatich štyroch rokoch…
Po košickom priekopníkovi – začal éru slovenských majstrov sveta – pomenovali v jeho rodisku zimný štadión. Pripomína ho pamätná tabuľa pri hlavnom vchode do Steel Arény. Odhalili ju pred začiatkom svetového šampionátu pred ôsmimi rokmi.
Trošku predbehneme: „Veľmi si vážim, že ma pozvali na otvorenie Steel Arény. Ešte viac, že košický zimný štadión nesie meno môjho otecka. Teší ma, že má čestné miesto aj v košickej sieni hokejovej slávy. Poslala som do nej aj Leviu hokejku, sošku, ktorú otecko dostal pri uvedení do Siene slávy slovenského hokeja. Mala som ju doma, no takto ju uvidia fanúšikovia. To má väčší zmysel,“ vravela pred časom Jana Alexander. Dcéra Ladislava Trojáka žije v americkom Prescotte, na pohnuté radostno-smutné detstvo spomínala pri návštevách s dojatím…
Pražský LTC predbehol Slaviu i HC Tatry
Chudoba cti netratí. Ani hokejovú.
Ladislav Troják pochádzal zo skromných pomerov, bol najmladší z jedenástiach súrodencov. Korčuľovať sa naučil na rybníkoch za tehelňou. Keď primrzlo, na ľade sa so šarvancami preháňal od rána do večera. Medzi rovesníkmi vynikal rýchlosťou i šikovnosťou. Vrtkého mladíka si všimol tréner František Jandera, zavolal ho do košického tímu.
"Tri Hôrky sa nazývala časť, kde v Košiciach býval a vyrastal. Dnes je to Bernolákova ulica. Mala som krásnu fotografiu, ako kráča s vlajkou na zimnej olympiáde. Veľmi ma mrzí, že som ju požičala na prefotenie – a už sa mi nevrátila. Opatrujem však pár jeho hokejových trofejí,“ spomínala na slávneho strýka pani Jolana Štempelová, Trojákova neter. Pamätníkov ubúda, aj ona sa už rozlúčila s týmto svetom…
V štrnástich obliekal dres prvého mužstva, prvý veľký turnaj odohral v drese 1.ČSČK Košice vo Vysokých Tatrách. Tam si ho vyhliadli zástupcovia LTC Praha, v tom čase jedného z najsilnejších klubov v Európe. Preplatili ponuku HC Tatry, o pár dní predbehli aj konkurenčnú pražskú Slaviu. Keď jej funkcionári klopali u Trojákovcov, dozvedeli sa, že už býva tam, odkiaľ sa unúvali… Koncom roka pricestoval kompletný tím LTC Praha odohrať do Košíc zápas – ako vďaku za Trojákov prestup.
Foto: Archív
Hoci sa jeho robotný otec – pracoval v tehelni – obával o synovu budúcnosť, 20-ročný Ládik, ako ho v Prahe neskôr volali, potvrdil v silnej konkurencii talent. V hlavnom meste dozrel. Hokejovo i ľudsky. Stal sa oporou LTC i reprezentácie. Premiéru v nej zažil 21. decembra 1934 proti Kanade, prvé veľké podujatie absolvoval na olympijskom turnaji 1936 v Garmisch-Partenkirchene, prvú medailu – bronzovú – získal na svetovom šampionáte v Prahe v roku 1938. Tam sa o deväť rokov, keď sľubnú kariéru preťala vojna, dočkal aj vytúženého zlata. Po strhujúcom príbehu, keď už málokto veril, že domáca reprezentácia získa titul.
Stovežatá metropola žiarila zlatom
Švédsky kráľ Gustáv Adolf V. sa unáhlil.
Hokejistom jeho krajiny blahoželal po víťazstve nad Československom 2:1 na majstrovstvách sveta 1947 k titulu. Severania naň siahali, no nie je dobré kričať hop, kým nepreskočíš. Stretnutie proti Rakúsku – Československu podľahlo 5:13 – malo byť formalitou. Lenže – Rakúšania senzačne viedli 2:0, statočne odolávali nájazdom vikingov a postarali sa o zázrak.
„Láďo po prehre so Švédmi chodil ako bez duše. Keď manželka z rakúskeho rozhlasu počula, že Rakúšania vyhrávajú, utekala to oznámiť Trojákovi. Akoby doňho strelil – schytil kabát a upaľoval na štadión. Stretnutie spočiatku sledovalo len pár desiatok divákov, v závere Rakúšanov povzbudzovalo natrieskané hľadisko. Vyhrali 2:1, ľudia ich na pleciach niesli do kabíny. Troják sa vrátil vysmiaty. Titul ostane doma, ubezpečoval presvedčivo,“ opísal hektické chvíle hokejistov sused Miloslav Votýpka.
Aj sa tak stalo. Československo zdolalo USA 6:1 – a celá republika nadšene oslavovala zlatých hrdinov.
Nechajme staré zlaté časy sprítomniť spomienkami pamätníkov.
Foto: Archív
Legendárny rozhlasový reportér Štefan Mašlonka nadšene komentoval: „Naši hráči vykúpení víťazstvom Rakúšanov z otroctva poníženia a beznádeje boli ako znovuzrodení… A ten čierny tisíchlavý cézar v hustom stemnelom ráme okolo ľadového plátna, ktorý pred 24 hodinami sipel hnevom a škrípal zubami od zúfalstva, teraz spitý šťastím oslavoval víťazov.“
Punktičkár a detailista
„Trojáka sme privítali transparentom – Vitej, starý dobráku! a špalierom z hokejok. Z Radlickej ulice sa stalo – Trojákovo námestie,“ priblížil vtedajšiu eufóriu pán Votýpka. Ako vychádzali susedia so slávnym hokejistom?
„Takmer rodinne. V roku 1945 si Trojákovci kúpili nový nábytok. Láďo bol punktičkár a detailista – na ľade i mimo neho. Nečudo – pracoval ako účtovník v cukrovarníckej spoločnosti. Čo sme sa narobili, kým všetko ako-tak sedelo! Ale inak – vynikajúci človek, nedám naňho dopustiť. Neraz ma volával v lete, keď behával s Matejom Bucknom desať kilometrov, aby som sa pridal. A keď sa vracal zo zájazdov, vždy zazvonil u nás. Jeho dcérka sa často hrávala s našou.“
Pripomenieme, že majstrov sveta trénoval rodák z kanadského Trailu Mike Buckna, syn slovenských rodičov z oravského Podbieľa. S Trojákom si výborne rozumeli.
Bubník: Bol mojím hokejovým otcom
Útok Troják, Vladimír Zábrodský, Stanislav Konopásek naháňal hrôzu každej obrane. Na MS 1947 dal 38 gólov (Zábrodský 19, Konopásek 14, Troják 5).
"Ládik hrával na pravom krídle. Spravidla uňho sa začínali útočné akcie. Ako vynikajúci korčuliar výdatne pomáhal obrancom – preto ho mali radi. Bol hnacím motorom najnebezpečnejšej formácie. Robotník ľadu pripravoval šance spoluhráčom. Veľa ťažili z jeho celoplošnej aktivity,“ charakterizoval spoluhráča Augustín Bubník.
"Vďačím mu za veľa, bol mojím hokejovým otcom. Rodičia poprosili Trojáčka, ako slovenskú hviezdu v Prahe prezývali, aby na mňa dozrel, vraj aby som sa nezvlčil. Otec mal mäsiarstvo, Troják uňho nakupoval, tak sa zblížili. Videl, že je to zodpovedný človek. V roku 1945 som osemnásťročný ucháň prišiel do slávneho tímu, Láďo patril k najskúsenejším. Vynikal prehľadom, bol neuveriteľný poctivec, príkladne si plnil obranné povinnosti,“ pripomínal legendárny hokejista.
TV Pravda: Šéf slovenského hokeja Martin Kohút pochvaľuje pripravenosť Bratislavy a Košíc pred blížiacimi sa MS na Slovensku
Keď do Siene slávy slovenského hokeja uvádzali koncom novembra 2002 prvých desať laureátov, za Ladislava Trojáka preberal ocenenie práve Augustín Bubník.
„Bol dravý a rýchly s veľkým morálnym cítením, zmyslom pre fair play si získal davy. Nikdy nevynechal tréning, vždy si plnil povinnosti a aj osobnostne sa prejavoval ako skvelý kamarát. V tých časoch bola profesionalita ešte v plienkach, ale on sa ako profesionál správal.“
Tragédia nad La Manchom
Bubník ako blízky rodinný priateľ sa stal aj poslom najčiernejšej zo smutných správ.
"Keď som po návrate z Londýna zazvonil u Trojákovcov a informoval manželku, čo sa stalo, bola to pre mňa jedna z najťažších chvíľ v živote. Ládik mi ostal v mysli i srdci ako charakterný, čestný človek a skvelý hokejista. Keď sa pozriem na fotku, kde sme pred hotelom v Paríži – tam sa výprava pred odletom do Londýna rozdelila na dve časti – neubránim sa slzám. Bolo to naposledy, čo sme sa videli.“
Čo sa stalo?
Hokejisti Československa odcestovali v sobotu 6. novembra 1948 na zájazd do Francúzska a Veľkej Británie. Náhradný brankár Zdeněk Jarkovský a obranca Zdeněk Švarc sa do lietadla nevošli, leteli v nedeľu. V nedeľu sa hlavná časť výpravy presunula do Londýna, Jarkovský a Švarc to nestihli, obrancovia Vilibald Šťovík s Miloslavom Pokorným a útočníci Ladislav Troják a Karel Stibor museli počkať do pondelka na udelenie víz.
Francúzi zabezpečili presun dvojmotorovým športovým lietadlom Beachcraft Mercur. Odštartovalo z letiska Le Bourget o 16:28, pilotom bol René de Narbonne. Trasu dobre poznal z druhej svetovej vojny, často ju absolvoval ako letec RAF. V zhoršujúcom sa počasí sa odchýlil od pôvodného smeru. Posledné hlásenie podal o 17:39, ďalšie pokusy o spojenie boli neúspešné, lietadlo s ôsmimi mužmi zmizlo.
Po tragédii havárii prišiel pre rodiny postihnutých ďalší úder. Rozšírili sa fámy, že lietadlo nespadlo, hokejisti vraj emigrovali. Ich blízkych začala vypočúvať Štátna bezpečnosť. Po jednom výsluchu dostala pani Trojáková porážku. Až keď Francúzi po dlhšom čase našli telo pilota a vyplatili vdovu po ňom, uznali aj čs. úrady, že šlo o letecké nešťastie…
TV Pravda: Miroslav Šatan o blížiacich sa majstrovstvách sveta na Slovensku (vysielané 12. 2. 2019):