Zverenci Craiga Ramsayho si rozložia svoj stan v Košiciach, kde odohrajú zápasy základnej skupiny (proti USA, Fínsku, Kanade, Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii a Dánsku), no pevne veria, že sa predstavia aj v Bratislave. V play off. V boji o medaily.
Doma im budú držať palce nielen hokejoví fanatici. Turnajom bude žiť celá krajina. Máločo totiž dokáže spojiť Slovákov a dopriať im národnú hrdosť tak, ako víťazstvá hokejistov.
Pred ôsmimi rokmi sa veľa radosti nedočkali. Hviezdny výber s Demitrom, Hossom, Gáboríkom, Šatanom, Halákom či Višňovským nepostúpil do štvrťfinále. Napriek tomu vládla v Bratislave nesmierne prajná atmosféra a na Demitrovu rozlúčku s národným tímom po výhre nad Dánskom asi nik nezabudne.
V súčasnosti reprezentácia takou kvalitou nedisponuje. Za najlepšími zaostáva. Nemci na olympiáde v Pjongčangu a Švajčiari na MS v Dánsku však predviedli, že zápasy nerozhodujú mená, ale kolektívy.
Preto sa aj slovenskí hokejisti môžu doma pokúsiť o menšie či väčšie prekvapenie. Ak budú do bodky plniť pokyny ostrieľaného kouča, štvrťfinále pre nich nemusí byť nedosiahnuteľnou métou.
Hokej je pod Tatrami fenomén už dlhé roky. Slováci boli hrdí fanúšikovia už vtedy, keď sa partia pod vedením Júliusa Šuplera postupne šplhala medzi elitu z C-kategórie. Výrazne k tomu prispel aj olympijský turnaj v Lillehammeri. Definitívne sa naša krajina nakazila hokejovou závislosťou na začiatku nového milénia.
Mužstvo okolo kapitána Miroslava Šatana získalo prvú medailu – striebornú – na MS v Petrohrade a o dva roky dvihli Slováci nad hlavu pohár pre majstrov sveta. V predošlých rokoch (s výnimkou prekvapujúceho striebra v Helsinkách 2012) si fanúšikovia odvykli od úspechov, no naďalej v máji pravidelne zasadnú k televíznym obrazovkám.
Hokej je témou číslo jeden nielen u mužov, ale často aj u žien. Bodaj by sa mohli pri hokejových debatách usmievať a ospevovať svojich hrdinov.