Štyridsaťpäťročný jediný aktívny hráč z úspešného tímu síce nestihol celý pondelkový ceremoniál v pražskej Sieni slávy, ale aj tak si výročné stretnutie s parťákmi z ‚Turnaja storočia‘ aj následnú autogramiádu patrične vychutnal.
„Počas kariéry odohráte veľa víťazných zápasov a nepozeráte na to, či ide o olympiádu, majstrovstvá sveta alebo základnú časť. Čo mi utkvelo v pamäti, je cesta z letiska na Staromák, kde nás vítali tisíce ľudí a bolo vidieť, že sú radi, že nás vidia,“ povedal novinárom Jágr, ktorý po návrate z NHL z Calgary pomáha prvoligovému Kladnu k postupu do extraligy.
„Človek si na Nagano spomenie, pretože sa o ňom veľa hovorí. Nazýva sa Turnajom storočia, prvýkrát po dlhej dobe sa zišli profesionáli počas sezóny a na olympiáde. Najlepší proti najlepším. Nikto nás nepasoval na medailu a nám sa to podarilo,“ podotkol Jágr, ktorý vtedy v priebehu turnaja oslávil 26. narodeniny.
„Nikto netipoval, že by sme mohli urobiť nejaký úspech alebo dokonca priviezť medailu. Myslím si, že aj mimo mantinelov boli chvíle, keď to trochu stmelilo národ. Bolo vidieť, že všetkých desať miliónov ľudí ťahá za jeden povraz,“ spomína druhý najproduktívnejší hokejista v dejinách NHL.
Jágr na rozdiel od ostatných stále neukončil kariéru a dokonca v tejto sezóne ešte hral v NHL. „Niekto musí byť posledný. Hneď ako raz skončíš a nie si aktívny, je ťažké sa vrátiť naspäť. Snažím sa to trošičku odďaľovať,“ uviedol s úsmevom Jágr.
Zaspomínal si aj na zosnulého trénera Ivana Hlinku. „Bola to obrovská osobnosť. Hráč, ktorý bol suverénne najlepší, už keď hral. Väčšina hráčov si ho tak pamätala, pre veľa z nich bol aj veľkým vzorom,“ povedal.
„O to jednoduchší mal výber mužstva. Keď niečo povedal, všetci ho rešpektovali, pretože vedeli, že to, čo povie, dáva zmysel. Nie preto, že si to myslí, ale preto, že to prežil, zažil a hral,“ opísal Jágr, ktorý pod Hlinkom krátko nastupoval aj v Pittsburghu.
Český tím v Nagane medzi favoritov nepatril, ale na ceste za zlatom v play off postupne vyradil Spojené štáty americké, Kanadu a vo finále zdolal Rusko. „Určite nám nikto neveril. Môžem hovoriť za seba, išiel som tam so strachom, aby sme si neurobili ďalšiu hanbu ako na Svetovom pohári dva roky predtým. Možno nám Svetový pohár pomohol vrátane prehry s Nemeckom,“ spomenul si Jágr na debakel 1:7. „Možno nás tá prehra nakopla. Mali sme strach a vďaka nemu sme dokráčali až k zlatému Naganu,“ dodal.