„Dúfam, že aj my budeme miešať karty,“ tvrdí bývalý obávaný kanonier Miroslav Šatan (41).
Čo očakávate od Svetového pohára?
Som presvedčený, že to bude veľký hokejový sviatok. Predstavia sa tam najlepší hokejisti z NHL i zo zvyšku sveta. Najprestížnejšia hokejová smotánka je rozdelená do národných farieb. Kvalitou to bude veľmi zaujímavý turnaj pre odborníkov i fanúšikov. Nepochybne splní svoj účel. Bude zaujímavé sledovať, či sa svetový hokej za ostatné roky od olympiády v Soči 2014 opäť niekam posunul. Sám som zvedavý, ako sa s tým jednotlivé výbery vyrovnajú. Je tam veľa otáznikov a myslím si, že aj všetci hráči sa na turnaj veľmi tešia.
V ostatných rokoch dominujú svetovému hokeju Kanaďania. Môže sa na tom v Toronte niečo zmeniť?
Kanada dominovala na svetových šampionátoch, ale to nie je určujúce pre Svetový pohár. Žiadne mužstvo na majstrovstvách sveta nie je v plnej sile so všetkými hviezdami. Vždy chýbajú hráči z NHL, ktorí ešte hrajú play off. Teraz sa NHL nehrá a kto nie je zranený, môže ísť. Tímy sú nabité osobnosťami. Kvalita je v každom mužstve vyššia než obyčajne. Úrovňou sa bude dať turnaj prirovnať k olympijským hrám. Ba možno bude aj o kúsok vyššie, keďže dva zmiešané tímy ešte zhusťujú kvalitu. Vo všetkých ôsmich mužstvách budú takmer len hráči z NHL, čo nie je bežné ani na olympijských hrách. Dúfam, že aj my budeme miešať karty.
Môže sa zopakovať olympijský turnaj v Soči, kde Kanaďania inkasovali v troch zápasoch play off jediný gól?
Skôr si myslím, že nie. Očakávam, že turnaj bude vyrovnanejší. V každom mužstve je veľa skúsených hráčov z NHL, ktorí sa navzájom dobre poznajú. Bude to o momentálnej forme. Treba pripomenúť, že pre hokejistov je to trochu zavčasu hrať vrcholový hokej už v septembri. V tomto čase sa zväčša ešte len rozbiehajú. Preto sa rozdiely môžu ešte viac zotrieť a bude to zaujímavejšie. Na turnaji budú aj prekvapenia a dúfam, že aj dva nové tímy budú schopné vyhrávať a konkurovať hocikomu.
Aj pre vás je jasným favoritom Kanada?
Pre každého je to Kanada. No ostatné mužstvá sa pokúsia favorita zdolať. V tom bude turnaj zaujímavý, že každé mužstvo bude mať šancu uspieť. Kvalita je všade obrovská.
Ako vnímajú turnaj hráči?
Všetky mužstvá prídu nepochybne s ambíciou podujatie vyhrať. Dva zmiešané výbery sú niečo úplne nové. Som zvedavý, ako sa dajú dokopy mladí hráči z USA a Kanady, ako im to bude pasovať. V ich kádri je veľa talentu, no mužstvo ovplyvňujú aj iné aspekty, nie len talent a kvalita. Bude zaujímavé sledovať, ako budú spolupracovať, keďže doteraz boli vždy súpermi a veľkými rivalmi. U nás je to podobné. Máme hráčov z rôznych krajín, ktorí takto spolu nikdy nehrali. Bude rozhodujúce, ako sa stmelia a či utvoria ozajstné mužstvo. To je zároveň veľká výzva pre náš realizačný tím. Všetci chalani sú však profesionáli, túžia vždy vyhrávať. Verím, že to prenesú aj do turnaja. Nie je pre nich podstatné, čo majú napísané na drese, budú reprezentovať Európu a našu hokejovú školu. Neprídeme sa len zúčastniť. Ambíciou je prekvapiť a byť čiernym koňom turnaja.
Foto: SITA, Lucia Šimková
Mnohí odborníci výber Európy podceňujú. Považujete to za výhodu?
Určite by to mohla byť naša výhoda. Nikto nevie, čo od nás má čakať, nikto s nami príliš vážne nepočíta. Sme akýsi nový výtvor. No neznižuje to chuť hráčov presadiť sa a uspieť. Všetko sú to kvalitní hokejisti zvyknutí byť lídrami.
Za kapitána si tréner Ralph Krueger vybral Anžeho Kopitara, asistentov mu budú robiť Zdeno Chára a Mark Streit. Kto ešte bude dušou kabíny?
Hráči, ktorí sú lídrami vo svojich tímoch NHL a boli nimi aj v národných tímoch. Teda najmä Chára, Kopitar, Streit a Marián Hossa. Toto je štvorica s najväčšími skúsenosťami, na nej bude hlavná ťarcha zodpovednosti.
Ako prebiehala minulá sezóna, počas ktorej ste si postupne vyberali hráčov do tímu?
Prvý rok po skončení kariéry som si dal od hokeja úplnú pauzu. NHL som ani nesledoval. Druhý rok sa to po mojom vymenovaní za generálneho manažéra tímu Európy výrazne zmenilo. Musel som chalanov sledovať, takže som začal pravidelne chodiť na zápasy. No nebol som na to sám, mali sme až desaťčlenný tím, z ktorého všetci mali čo povedať pri výbere hráčov. Po roku skautskej a organizačnej práce nás konečne čaká turnaj, na čo sa teším.
Bavila vás manažérska a skautská práca?
Bola to zaujímavá robota. Celý proces prípravy a výberu mužstva i organizačné veci okolo. Bolo fajn sledovať, ako sa pripravoval turnaj – najprv potichu a potom sme postupne šli s informáciami von. Oznamovali sa zostavy a ostatné detaily. Stále pracujeme na posledných maličkostiach, ktoré ešte treba priebežne riešiť. No už sa neviem dočkať začiatku turnaja.
Všetko okolo Svetového pohára sa deje po vzore NHL ako veľká šou. Vyhovuje vám taký štýl?
Všetko to plní marketingové účely, chápem to. NHL je predovšetkým biznis. Nedá sa tomu vyhnúť a ani k tomu viac povedať. Kolos ľudí, čo pracujú okolo, je dobre naolejovaná mašina, je osvedčená a funguje. Je zaujímavé byť toho súčasťou a vidieť, ako to vlastne funguje.
Spomenuli ste, že rok ste na hokej nechodili a nesledovali ho. Aký bol váš rok bez hokeja?
Úplne bez hokeja som nebol. Syn Mirko začal hrávať, takže som s ním pravidelne chodil na štadión. Odstrihol som sa len od profesionálneho hokeja. Popri vodení Mirka na tréningy som sa postupne zapojil aj do diania v jeho mužstve a občas som s chlapcami chodil na ľad. Snažím sa trochu vypomáhať ich trénerom, keď majú záujem.
Vedia deti v New Yorku, kto s nimi korčuľuje na tréningu?
Samozrejme, že vedia. Žijeme v oblasti, kde je najpopulárnejší klub New York Islanders, za ktorý som hrával. Takže rodičia aj ich deti ma poznajú. Sú radi, že som sa do toho zapojil.
Bojovali ste od ukončenia kariéry niekedy s myšlienkou na návrat?
Sem-tam to človeku niekto pripomenie, druhý povie, že by som ešte mal hrať, ale nebolo nič také. Aj som čakal, že sa raz zobudím a budem chcieť ísť na tréning. No žiaden absťák sa nedostavil (smiech). Som tým trochu prekvapený, ale je to tak asi dobre.
Nehrávate hokej ani s nejakou partiou kamarátov párkrát do týždňa?
Nie, v New Yorku nemám partiu, ktorá by bola na takej úrovni, aby to malo význam. Nejaké partie tam hrávajú, ale tie sú amatérske a tam asi nepatrím. Bol som si však zahrať v januári na veľkom turnaji veteránov v Bielorusku. Stretol som tam veľa bývalých hráčov, bola to zaujímavá akcia. Trochu sme si zahrali hokej a aj z iných krajín tam boli niektorí hokejisti, ktorých som poznal. Okrem toho som hral až na rozlúčke Ľuba Višňovského v Bratislave.
Počas Višňovského exhibície vám nenapadlo, že by ste mohli niečo podobné zorganizovať tiež?
Nejakí ľudia mi to už hovorili, ale zatiaľ sa na nič podobné nechystám.
Zahrali ste si na oboch predošlých Svetových pohároch. Aké na ne máte spomienky?
Na prvom Svetovom pohári som mal 21 rokov, za sebou len jednu sezónu v NHL a pre nás všetkých to bola veľká škola. Zbierali sme skúsenosti. Mali sme veľa hráčov, ktorí nemali žiadne skúsenosti so zámorským hokejom, hrali len doma alebo v Európe. Mám pocit, že sme prehrali všetky zápasy rozdielom triedy, takže žiadne extra dobré spomienky na to nemám.
Foto: Archív Miroslava Šatana
Ani na stretnutie s Kanadou, ktoré ste prehrali najtesnejším rozdielom 2:3?
Ale áno, spomínam si. Prekvapujúco sme po dvoch tretinách vyhrávali 2:1. Až v závere rozhodol Steve Yzerman o víťazstve veľkého favorita. Súper mal veľkú streleckú prevahu, ale brankár Roman Mega, ktorý bol pre všetkých absolútnou neznámou, predviedol životný výkon.
Na druhý Svetový pohár ste už išli s kompletnou medailovou zbierkou z MS. Nemali ste vyššie ambície?
Mali sme lepšie mužstvo, už nabité hráčmi NHL, ale nebolo to aj tak ono. Už sme neprehrávali rozdielom triedy, ale aj tak sme veľa vody nenamútili. Priznám sa, že si to nejako špeciálne nepamätám. Odohral som za národný tím veľmi veľa zápasov a turnajov a v pamäti zostávajú najmä vydarené akcie. To, čo nevyšlo, na to sa rýchlejšie zabúda. Nespomínam si na výsledky, dokonca ani na to, že sme hrali aj štvrťfinále, len to, že sme všetko prehrali.
Prvý raz budete na veľkom turnaji v úlohe generálneho manažéra. Spomeniete si pri tej príležitosti aj na hráčske úspechy zo svetových šampionátov či na olympiády?
Skôr si myslím, že nie. Teraz ideme hrať úplne iný turnaj, ma odlišný formát. Nemá to s mojím pôsobením v slovenskej reprezentácii v podstate nič spoločné.
Aké máte plány po skončení turnaja?
Nad tým zatiaľ vôbec nepremýšľam. Určite sa budem zase venovať najmä synovi a zoberiem si nejaký čas na oddych od veľkého hokeja. Voľného času mám celkom dosť, venujem ho takmer výlučne svojim blízkym.