Brankár Denis Godla ukončil pôsobenie v bratislavskom Slovane. „Priznám sa, že slovenská extraliga ma príliš neláka. Najradšej by som pôsobil v Americkej hokejovej lige (AHL),“ tvrdí 20-ročný Kežmarčan.
Prečo ste sa so Slovanom dohodli na rozviazaní kontraktu?
Podnet vyšiel z mojej strany. Slovan podpísal dvoch kanadských brankárov a moje šance na chytanie v Kontinentálnej hokejovej lige ostali nulové. Nechcem byť v tomto veku brankárska trojka, potrebujem byť pravidelne v zápasovej praxi.
Nie je vám ľúto, že vedenie klubu s vami nepočíta ani na pozíciu dvojky?
Neriešim to. Prišla dvojica kvalitných brankárov a verím, že Slovanu pomôžu k lepším výsledkom. Obaja majú bohaté skúsenosti a sú zárukou, že by sa Slovan mohol prebojovať do play off.
Vlani ste zo Slovana chodili na striedavý štart do extraligových Piešťan. Nechceli ste v tomto štýle pokračovať?
Túto možnosť sme s vedením klubu nerozoberali. Mojou hlavnou prioritou je zámorie. Konkrétnu ponuku zatiaľ nemám, ale najradšej by som pôsobil v AHL. Dostať šancu v nejakých zápasoch by bolo výborné. Keby to nevyšlo, ostal by som aj v East Coast Hockey League (nižšia súťaž AHL).
Ste sklamaný, že vás nedraftoval žiadny klub z NHL?
Pred draftom som počúval informácie, že by si ma niekto mohol vybrať. Hoci to nevyšlo, nie som sklamaný. O svoje šťastie sa budem pokúšať iným spôsobom.
Rozprávali ste sa pred draftom so zástupcami klubov z NHL?
Všetky informácie šli cez môjho agenta. Viem, že nejaké debaty prebehli, ale o aké kluby šlo a koľko ich bolo, skutočne neviem.
Neuvažovali ste, že do zámoria zamierite skôr?
Pred dvoma rokmi som podpísal zmluvu so Slovanom a KHL sa ťažko odmieta. Vtedy to bola najlepšia voľba, ale teraz je dôležité posunúť sa ďalej. Rozmýšľal som, že hneď po drafte pôjdem do Ameriky, ale napokon som ostal doma.
Máte v zámorí svoj vysnívaný klub či obľúbeného brankára?
Klub, ktorému by som extra fandil, nemám. Medzi obľúbenú brankársku trojicu patrí Carey Price z Montrealu, Marc-André Fleury z Pittsburghu a Henrik Lundqvist z New Yorku Rangers.
Od bronzového juniorského šampionátu v Kanade uplynulo pol roka. Čo sa odvtedy zmenilo vo vašom živote?
Mnoho vecí. Po mediálnej stránke som sa zviditeľnil, hokejovo som sa posnul. Trénoval som so Slovanom, dostal šancu v KHL, čo si veľa mladých hráčov nemôže povedať. Nie je sranda skočiť z juniorského hokeja do seniorského. Ešte som tam veľa neodchytal, ale nejako treba začať.
Cítili ste sa po šampionáte pod zvýšeným tlakom?
Vôbec nie. Ľudia to však berú inak, na Slovensku dvojnásobne. S našou mentalitou je to zložité. Niekto si prečíta príspevok na internete, iný to okomentuje – zväčša negatívne – a už sa spustí lavína. Majstrovstvá sveta boli rýchly turnaj, v ktorom sme za necelé dva týždne odohrali sedem zápasov. Tréner Ernest Bokroš určil dobrú taktiku, výborne sme bránili a mali vysokú streleckú efektivitu. V dlhodobej súťaži sa hrá iným štýlom. Tlak si nepripúšťam. Nech sa stane čokoľvek, život pôjde ďalej.
Sledujete internetové diskusie?
Pozriem si ich, zasmejem sa a to je všetko. Najsmutnejšie je, že tam píšu ľudia, ktorí v živote nestáli na korčuliach. Keď sme boli v Kanade, tam to nikto neriešil. Po víťazstve nad Fínmi 2:1 nás všetci nosili na rukách.
Ako ste zvládli náročný zápasový program, keď ste chytali za Slovan v KHL, za Piešťany extraligu i za juniorov Slovana?
Bolo to dosť rozlietané, ale som mladý a zvládal som to. Všade som sa snažil odovzdať maximum. Niekedy to vyšlo, inokedy menej. Zaujímavé bolo hrať proti juniorom, s ktorými sme vybojovali bronzové medaily. Oni mali možno špeciálnu motiváciu, aby mi strelili gól, ja som to bral skôr kamarátsky.
Čo vás čaká v najbližších dňoch?
Od pondelka som doma v Kežmarku. Pripravujem sa individuálne a čakám, že sa čoskoro vyjasní situácia a vycestujem do Ameriky.
Kto vám v súčasnosti najviac pomáha vo vašej kariére?
Rodičia, priateľka a kamaráti. Všetko sú to ľudia, ktorí stáli pri mne aj v minulosti a môžem sa na nich spoľahnúť aj teraz. V tomto veľké životné zmeny nerobím.