Hokej mu menil adresy. Na najzaujímavejšiu čaká

„O jazdenie na motorke som sa zaujímal len krátko. Páčilo sa mi, ale hokej ma lákal viac. V šiestich rokoch som sa preň rozhodol sám, nik ma nenútil ani neusmerňoval. A vybral som si najlepšie, ako som mohol,“ pochvaľuje si Erik Černák príťažlivé súperenie medzi mantinelmi.

Spočiatku naháňal puk v útoku, keď sa vytiahol, tréneri ho zaradili do obrany. V nej si počínal šikovne aj medzi staršími chalanmi, takže sa rýchlo dostal do hľadáčika hokejových znalcov – a nielen domácich.

Len aby sme nezaspali

Vie, čo chce v hokeji dosiahnuť a tomu podriaďuje všetko, vravia o urastenom košickom mladíkovi tréneri, ktorí ho viedli i vedú. Športové základy i zásady však dostal doma.

„V predškolskom veku nevedel spustiť zrak z malých motoriek. Fascinovali ho, neskôr si otestoval takmer všetky možné športy. Z vlastných skúseností som mu radila, nech si vyberie jeden a venuje sa mu na sto percent, a nie skúšať desať len tak pre zábavu. Prízvukovala som mu, že keď nedá športu všetko, ani všetko späť nedostane,“ spomína mama Iveta, niekdajšia juniorská reprezentantka Československa v atletike.

„Športové gény mám zrejme po nej,“ podotkne Erik.

„Hokej ho pohltil, v prípravke sa za krátky čas dostal do najlepšej päťky. Vtedy sme bývali v Boliarove, približne 25 kilometrov od Košíc. Na tréningy sme dochádzali. Raz sme vynechali mesiac. Erik je najmladší z troch súrodencov, nechceli sme rodinný život prispôsobovať len jemu. Keď pán tréner Franc zisťoval, prečo Erik chýba a ubezpečoval nás, že mu to ide a bola by veľká škoda prestať, presťahovali sme sa do Košíc,“ vysvetľuje pani Iveta. Synova záľuba začala meniť zaužívaný rodinný režim .

„Pre mňa bolo podstatné, že neraz sa zobudil aj o štvrtej ráno s otázkou, či sme nezaspali na tréning. Spravidla sa začínal sa o šiestej. Nikdy sa nestalo, že by plakal, ako niektorí jeho spoluhráči, ktorým sa veľmi nechcelo tak skoro vstávať. Videla som, že hokej berie vážne. Na jeho vek až priveľmi.“

Košičan pomohol Slovanu k titulu

Druhé sťahovanie bolo vážnejšie – smerovalo z Košíc do Bratislavy. Pôvodne sa črtalo až do Švédska, no nekonalo sa.

„Tím, do ktorého som mal ísť, vzal viacerých cudzincov, prekročil by som ich limit,“ vysvetlí Erik. Pred plánovaným odchodom sa pripravoval s kondičným trénerom v Bratislave, vo voľnom čase navštevoval trikrát do týždňa súkromné hodiny angličtiny. Na ľad chodieval s juniorkou Slovana. Od Miroslava Mosnára, jej trénera, dostal ponuku, že ak by mu nevyšlo Švédsko, dá mu šancu v Slovane.

„V Košiciach by som zrejme ostal v doraste, v bratislavskom tíme by som hral o kategóriu vyššie. To rozhodlo,“ priblíži.

Lenže, nešlo to tak hladko, ako o tom teraz hovorí. Zasadla rodinná rada. „Dostal súhlas, ale samého sme ho do hlavného mesta nechceli pustiť. Hokeju sme aj dovtedy obetovali dosť, tak sme v tom pokračovali. V Bratislave sme si prenajali byt. Máme firmu, mohla som si dovoliť odísť. Niet nad domácu pohodu a stravu,“ vraví mama.

Ako prijali Bratislavčania rodeného Košičana? Hokejová rivalita medzi oboma baštami sa dá krájať.

„Veľmi dobre. Nejaké podpichovanie v kabíne zaznelo, čo som bral normálne. Najviac som prežíval zápasy proti Košiciam. Bral som ich trochu inak než proti iným súperom, chcel som sa ukázať. Jeden zápas na ich ľade som rozhodol v samostatných nájazdoch,“ naznačí veľavravne. Pôsobenie v Bratislave mu pripomína zlatá medaila, s juniorkou Slovana získal slovenský titul.

Pochvala od majstra sveta

Z minulej sezóny pozná, ako chutí titul medzi mužmi. Po pôsobení v extraligovom výbere slovenskej dvadsiatky sa vrátil do Košíc a v druhej polovici sezóny dostal príležitosť v majstrovskom tíme – nemal ešte sedemnásť (presne 16 rokov, sedem mesiacov a 13 dní). Stal sa najmladším Košičanom v histórii slovenskej extraligy, ktorý nastúpil v súťažnom zápase.

V tejto sezóne nastupuje v košickom áčku pravidelne. V obrane hrá so Martinom Štrbákom, majstrom sveta s Göteborgu 2002. Keď sa Slováci tešili z historického triumfu, Erik nemal ešte päť rokov. Dravá mladosť s pozičnou skúsenosťou si vyhovujú.

„Už v minulej sezóne naznačil, že má predpoklady stať sa kvalitným obrancom. V tejto to potvrdzuje, celkom sme si sadli. Rýchlo sa učí, výborne korčuľuje, je technicky vybavený, má tvrdú strelu. Užitočný je na oboch póloch klziska – v obrane i v útoku. Veľa spolu komunikujeme. Za najdôležitejšie však považujem, že má hlavu na mieste. Je skromný a ak nepoľaví v pracovitosti, má pred sebou veľkú budúcnosť,“ tvrdí skúsený matador.

Ku komu by prirovnal najmladšieho spoluhráča? Pripomína mu niekoho herným štýlom? „Nerád by som Erika k niekomu prirovnával. Trúfam si povedať, že sa časom stane vzorom pre iných. Vie, čo sa od neho vyžaduje, vyrastá z neho moderný obranca.“

Aký vzor má mladík Černák? „Švéda Erika Karlssona, obrancu Ottawy,“ povie rozhodne.

Dvadsiatke prispel gólmi

Prešiel všetkými mládežníckymi reprezentáciami, na prelome rokov absolvoval premiéru na svetovom šampionáte hráčov do 20 rokov. Na ďalší sa chystá aj teraz.

„Nemal ešte šestnásť, keď som vlani Erika vzal na majstrovstvá sveta osemnásťročných do Soči. Na svoj vek je vyspelý, jeho prednosťou je fyzický fond, dobre číta hru. Pred odchodom do zahraničia uprednostnil slovenskú cestu, čo si vážim. Sledujem, ako napreduje. Má pokoru, neuletí nejakým výstrelkom. Vidieť, že vie, kam smeruje a robí pre to všetko. Ešte môže hrať na troch svetových šampionátoch do dvadsať rokov, no už teraz ho považujem za jedného z lídrov,“ vraví tréner dvadsiatky Ernest Bokroš.

Nedávno jeho zverenci vyhrali turnaj v nemeckom Füssene. K prvenstvu prispel Erik dvoma gólmi.

„Šlo o posledné podujatie pred majstrovstvami sveta dvadsaťročných. Teší ma, že som sa konečne dočkal gólov. Streľbu nacvičujem po každom tréningu,“ podotkne. Šampionát dvadsaťročných hostia kanadské mestá Montreal a Toronto. „V zámorí to bude pre nás dvakrát ťažšie než v Európe. V porovnaní s vlaňajškom som skúsenejší, verím, že mužstvu pomôžem viac – ak sa doň dostanem. Dúfam, že áno.“

Do zámoria by sa rád podíval aj v lete – ako aktér draftu NHL. Má vysnívaú adresu v najlepšej lige sveta?

„Bral by som hocijaký klub, len nech dostanem šancu,“ želá si. „Čo má prísť, príde,“ doplní mama Iveta. S dôvetkom, že táto sezóna je v súvislosti s Erikovou budúcnosťou možno kľúčová.