„Už to vnímal. Pozorne pred televízorom sledoval hokejové zápasy. Po každom víťazstve Filcových zverencov sa veľmi tešil. A my, rodičia, tiež. Možno vtedy sa Matej podvedome pripútal k hokeju. Triumf ho inšpiroval,“ vraví jeho mama Zuzana.
Kreslil si masky
A prečo sa postavil do bránky? Na to sú dve verzie.
„Keď sme na tréningoch hrávali tretinkový hokej, rozbehol som sa do bránky, padol na kolená – a všetko som vyrážal alebo chytal. Keďže ma to bavilo, otec mi kúpil prvý výstroj, aby som domov neprichádzal taký dotlčený. Chvíľu som hral aj v útoku, ale keď tréneri hodili buly, upaľoval som do bránky,“ rozpamätáva sa Matej.
Mama ponúka inú súvislosť.
„Odmalička si na papieri skicoval kresby brankárskych masiek. Časom posielal svoje návrhy aj do hokejových časopisov,“ dopĺňa otec Viktor. Dnes sa nad tým obaja schuti zasmejú. Synova záľuba prirodzene prešla z výkresov do reálneho života, hoci krátky čas koketoval aj s plávaním. V bránke stojí dodnes, spája s ňou profesionálnu budúcnosť. Experti v ňom vidia talent.
„Má predpoklady stať sa kvalitným brankárom. Je dobre vybavený technicky, vyššia postava môže byť jeho prednosťou. Nesmie však poľaviť. Mateja som si všimol pred dvoma rokmi, keď cez prázdniny prišiel do Filcovej školy hokejového brankára. Vidieť, že napreduje,“ vraví František Kučera, tréner brankárov výberu do 18 rokov. Matej v ňom odohral uplynulú sezónu, sťahoval sa z hlavného mesta do Trnavy, kde má osemnástka zázemie. „Príjemne nás prekvapil. Hoci sa koncom októbra zranil, do začiatku majstrovstiev sveta sa vystrábil. Na šampionáte vo Fínsku nám dôveru vrátil. Získal cenné skúsenosti, za osemnástku môže chytať aj budúci rok,“ zdôrazní.
Skúšky do konca augusta
Tomek je známe priezvisko, v slovenskej extralige patril brankár Piešťan medzi najlepších. „Sme len menovci, možno veľmi vzdialená rodina, lebo máme koreň na Záhorí. Aj ja som po dorast chytával, ale vo futbalovej bránke. Potom som prešiel do poľa, lebo pri Šaňovi Vencelovi som v Slovane nemal šancu,“ vraví Tomek senior.
Ako sa z päťročného chlapčaťa stane nádejný reprezentant v mládežníckych kategóriách?
„V detstve som chodieval s otcom na zápasy Slovana. Nadchlo ma to – ani sám neviem, čím. Asi zapracovala intuícia. Potom ma to chytilo. Začal som od prípravky v Slovane. Keďže sme v tom čase zápasy nehrávali, prešiel som do Dúbravky, kde sme ich hrali každú sobotu a nedeľu. Od štvrtej triedy do siedmej som chytal za Hobu, potom ma oslovil tréner Hosťovecký, či sa nechcem vrátiť do Slovana. Prišiel som na hosťovanie. Pretože som rýchlo rástol, bolo zbytočné kupovať výstroj na jednu sezónu. Otec mi kúpil o tri čísla väčšie betóny, aby som do nich dorástol. V Slovane som už dostal použitý výstroj po starších brankároch. V pätnástich som sa zúčastnil v Leviciach na regionálnych výberoch brankárov, z každého klubu tam prišiel jeden. Prvú pozvánku do reprezentácie dostal pred dvomi rokmi – na turnaj tímov do šestnásť rokov do bieloruského Minska,“ približuje študent septimy bratislavského osemročného Gymnázia Jura Hronca.
Aká náročná je dvojkombinácia štúdia s hokejom?
„Niekedy veľmi. Doma v Bratislave som o deviatej večer mal toho už dosť, zaspával som pri učebniciach. V Trnave sme predpoludním trénovali, popoludní sme mali konzultácie s učiteľmi. Na angličtinu som chodil poctivo, po anglicky sa dohovorím, s nemčinou je to trochu horšie. Mám ochotných spolužiakov, ktorí mi poskytnú, čo potrebujem. Aj pedagógovia mi vychádzajú v ústrety. Nejaké skúšky už mám, niektoré mi ešte chýbajú. Ročník musím ukončiť do konca augusta,“ pripomína.
Na životnej križovatke
Mal niekedy chvíľu, že chcel s hokejom skoncovať? „Také situácie si každý športovec aspoň raz prežije. U mňa nastali zo smútku, že sme nejaký zápas prehrali, že mi to nešlo. Rodičia ma povzbudzovali, aby som si to tak nepripúšťal, že šťastie príde. Nikdy ma od mojej záľuby neodhovárali. Keď som bol menší, tak po prehrách, alebo keď sa mi skoro ráno nechcelo vstávať na tréningy, som sa sám seba pýtal, prečo to vlastne robím,“ vraví s nadhľadom. Matej si uvedomuje, že stojí na životnej križovatke.
„Čím som viac rástol a čím som dlhšie brankárom, tým viac sa mi črtá sen o pôsobení v NHL. Zároveň viem, že mi nemusí vyjsť, no za pokus to stojí. Mám takú predstavu o kariére, že by som skončil strednú školu a nastúpil do univerzitnej ligy NCAA v USA. Univerzita vie poskytnúť kvalitné vzdelanie i hokejové zázemie. Najprv však musím zaujať kompetentných, aby si ma vybrali,“ vráti sa z predstáv do reality.
V nadchádzajúcej sezóne ešte môže chytať za reprezentáciu do 18 rokov. Na tohtoročných majstrovstvách sveta vo Fínsku stál v bránke v kľúčovom zápase z pohľadu postupu do štvrťfinále proti Nemecku. Slováci vyhrali 4:1. Po zápase visel na Matejovi velikánsky strapec slovenskej radosti.
„Obliecť si dres Slovenska je obrovská pocta. Je to neskutočné zadosťučinenie za všetko, čo som dovtedy absolvoval,“ povie nádejný brankár hrdo. V hľadisku mu tlieskali aj rodičia.
„Stálo to za to. Keď hrali slovenskú hymnu, od emócií mi vytryskli slzy. Ešte aj teraz plačem, keď si na to spomeniem,“ prizná pohnutie Zuzana Tomeková. A vážne dodá: „Hokeju sme podriadili rodinný život. Radšej ani nechcem vedieť, koľko sme investovali do syna. Možno má šťastie, že je jedináčik. Keby mal súrodenca, sotva by sme si to mohli dovoliť. Chvíľu mi trvalo, kým som sa oňho prestala báť, no tŕpnem stále, aby sa mu niečo nestalo.“
Sem s nimi!
Víťazstvá chutia sladko. V začiatkoch výrazne motivovali aj všestranného Petra Sagana, najúspešnejšieho slovenského cyklistu.
„Začnem prvý rok medzi mužmi – a to bude iná situácia ako doteraz. Až po prvej sezóne uvidím, na čo si môžem trúfať. V horskej cyklistike sa uživia len tí, čo patria do prvej svetovej desiatky. Na ceste majú v tímoch miesto aj robotníci. Nechcem tým však tvrdiť, že by som bol s niečím podobným spokojný. Ja najradšej vyhrávam… Všetko závisí iba odo mňa, lenže neviem presne, do čoho idem. Obavy však nemám,“ uviedol pred piatimi rokmi pre Pravdu.
Vtedy náš denník v seriáli o talentoch predstavil pätnásť talentovaných športovcov. Dnes už vieme, že Sagan elegantne zvládol prechod medzi mužov a z pätnástky to dotiahol najďalej. V cestnej cyklistike sa stal už celosvetovým pojmom. V predchádzajúcich dvoch ročníkoch Tour de France si prenajal zelené tričko pre najlepšieho cyklistu bodovacej súťaže, v tomto ho úspešne obhajuje. V minulom roku sa stal najúspešnejším športovcom Slovenska.
Kariéru však sľubne rozbehli aj ďalší: futbalista Miroslav Stoch, tenistka Magdaléna Rybáriková, vodák Matej Beňuš, hokejista Tomáš Marcinko. Dobre vedia, aké emócie prežívajú, keď znie slovenská hymna.
Majú nasledovníkov? Ako je na tom Slovensko so športovými nádejami? Má ich kto objaviť? Majú kde napredovať? Čo je bodom zlomu pri prechode šikovných juniorov medzi seniorov? Aké míľniky lemujú cestu ku sláve?
Aj na tieto otázky budeme hľadať odpovede v ďalšom seriáli Pravdy pod hlavičkou – Budú z nich hviezdy? Poznáte vo svojom okolí nádejného športovca, potenciálneho reprezentanta? Sem s ním!
Dnes ponúkame prvý príbeh – hokejového brankára Mateja Tomeka.