Demitra by sa v piatok dožil 39 rokov. Zahynul 7. septembra 2011 pri havárii lietadla hokejového klubu Lokomotiv Jaroslavľ.
Dni Pavla Demitru trvali celý týždeň a boli vyplnené súťažami, turnajmi a žiackou tvorbou. „Akcia by sa určite páčila aj Palinovi. Bolo o ňom známe, že na akýchkoľvek športových súťažiach reprezentoval školu, nielen v hokeji či futbale. Rozhodli sme sa tieto dni prežiť v športovom duchu, deti si vybrali rôzne súťaže,“ vraví Ferdinand Brunovský, riaditeľ ZŠ Pavla Demitru v Dubnici nad Váhom.
Najväčší záujem bol medzi deťmi o turnaj vo florbale. ZŠ Pavla Demitru je športovou školou, ale nie všetci jej žiaci inklinujú k športu. Pre nich pripravili iné súťaže. Tí, čo radi kreslia, maľovali obrázky na tému šport ale aj kresby s protidrogovou tematikou. Alebo sa venovali próze a poézii.
Na škole zaviedli od 1. septembra povinné čítanie zbierky básní PD 38 od Márie Demitrovej, manželky hokejistu, a životopisnej knihy Demitra 38 od Jána Bednariča. V piatok sa uskutočnilo finále umeleckého prednesu úryvkov z kníh.
„Dni Pavla Demitru by sa mali stať trvalou tradíciou. Do budúcna plánujeme, že to nebude len naša školská akcia, ale prizveme aj iné školy, zo Slovenska aj zahraničia. Žiaci by súťažili v rôznych disciplínach, finálové turnaje by boli vždy 29. novembra, teda v deň nedožitých Paľových narodenín,“ dodal riaditeľ školy.
Niektorí žiaci písali úvahy na tému Prečo som rád v škole Pavla Demitru. Deviatak Martin Belák popisuje, že do školy chodí rád, hoci niekedy musí vstávať aj na nultú hodinu. Najmä preto, že zo školy vyšli do sveta hviezdy ako Demitra, Bližňák, Baranka, Tatar a ďalší.
„Nikdy by som nepovedala, že by sa aj názov školy mohol stať pre mňa inšpiráciou. Predsa len je pomenovaná po skvelom (nielen) hokejistovi. Mnohí ľudia by si z jeho ochoty pomáhať a aj z jeho ďalších dobrých vlastností mali zobrať príklad,“ povedala deviatačka Stanislava Balážová. Na Pavla Demitru spomínajú aj ďalší ľudia v jeho rodnej Dubnici nad Váhom. Piváreň U mnícha vyzdobili napríklad jeho kamaráti spomienkovými fotografiami a dresmi, v ktorých hokejista hral.
„Väčšinu dresov sme mali doma, dostali sme ich kedysi od Paľa, aj rukavice a prilby. Ďalšie sme postupne dokúpili, teraz tu máme dresy všetkých klubov, v ktorých Paľo hrával. Jeden stojí asi 270 dolárov. Najväčší problém nebol so zámorskými klubmi, ale získať slovenský dres. Je to paradox, ale nakoniec sme ho našli v Amerike. Chceli sme ich tu mať všetky, aby každý videl, kde všade robil Paľo radosť ostatným ľuďom,“ povedal Branislav Lonc, ktorý s Demitrom vyrastal, bývali v tom istom paneláku.