Veterán Miroslav Šatan, pred zranením kapitán tímu, skončil individuálny tréning na ľade, súčasný kapitán Ján Lipiansky zarezával na bežeckom páse. A Ľubomír Višňovský absolvoval predpoludním poslednú tréningovú dávku pred dnešným odletom do New Yorku. S vakom na ramene sa lúčil so spoluhráčmi.
Symbolicky – posledný, s ktorým si podal ruku, bol Miroslav Šatan. Dvaja topoľčianski rodáci, majstri sveta z Göteborgu 2002, si spolu zahrali v bratislavskom Slovane ruskú Kontinentálnu hokejovú ligu. A patrili k oporám i obľúbencom tribún.
"Čaute, chalani. Ďakujem za všetko – a držte sa! – odkázal ofenzívny obranca bratislavskému mužstvu. Odohral zaň 32 stretnutí, pripísal si šestnásť bodov za šesť gólov a desať asistencií.
„V Slovane som sa výborne rozohral, zažil neuveriteľné chvíle. Dúfam, že mi to uľahčí vstup do posunutého začiatku NHL,“ zdôraznil viackrát, keď sa vyjasnila situácia okolo jeho príchodu do tímu New York Islanders.
Istý čas v ňom pôsobil aj Miroslav Šatan. „Dal som Ľubovi niekoľko kontaktov, ktoré by sa mu mohli zísť. Ide do nového prostredia. Aj pár tipov na bývanie,“ podotkol Šatan Vie odhadnúť, čo čaká Višňovského v novom klube po trochu oneskorenom príchode? „Keď dá prvý gól, všetko bude v poriadku,“ naznačil.
A ako pokračuje rekonvalescencia jediného slovenského štvornásobného medailistu z majstrovstiev sveta?
„Začal som individuálne trénovať. Bežne môžem robiť všetko, cítim sa dobre, no na kontaktný šport ako je hokej, to ešte nie je. Hlava ma už nebolí, zvládnem tréning i posilňovňu. Telo je schopné zniesť záťaž. Musím si však počkať na ďalšie vyšetrenie magnetickou rezonanciou, či nastal progres alebo nie. Podľa toho budem pokračovať v liečbe,“ upresnil Šatan.