Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Na ľade lietali päste. A zhasli svetlá

Keď spomeniete Kanaďanovi Piešťany, je celkom možné, že sa mu nevybavia známe kúpele, ale - hokejový zápas. Na ľade korčuľovali budúce hokejové hviezdy - Brendan Shanahan, Theo Fleury, Pierre Turgeon, Alexander Mogiľnyj, či Sergej Fjodorov. Mladíci reprezentujúci dve hokejové veľmoci, ale v tom čase aj dva rozdielne politické svety - Kanadu a Sovietsky zväz.

08.01.2012 14:58
Kanada -Rusko, bitka Foto:
Momentka z bitky z Piešťan.
debata (3)

Posledný zápas juniorských majstrovstiev sveta 1987 (okrem Piešťan bola dejiskom ešte Nitra, Trenčín a Topoľčany) bol od začiatku plný emócií, nečistých zákrokov a provokácií. Piešťanský ľad pripomínal sud s pušným prachom. Čakalo sa len na to, kto zapáli iskru. V 34. minúte sa do seba pustili Šesterikov so Sanipassom, Kostičkin vzápätí sekol hokejkou Fleuryho a strhla sa azda najväčšia hromadná bitka v hokejových dejinách. V pi­atok uplynulo od nej 25 rokov.

„Pokyn k bitke dali jednoznačne Rusi, ktorí prehrávali a ťažko to niesli,“ spomína terajší šéf piešťanského hokejového klubu Jaroslav Lušňák, ktorý na šampionáte pracoval v podpornom tíme. V súboji dvoch odvekých rivalov pomáhal trestomeračom a celé dianie sledoval z bezprostrednej blízkosti. ,,Bola to doslova športová vojna. Hráči sa bili hlava-nehlava. Keď som sa neskôr dostal do priestorov šatní, videl som ako tímoví lekári ošetrovali škaredé zranenia – roztrhnuté obočie, rozbitú hlavu, porezanú ruku," dodáva Lušňák.

Fleury strieľal po striedačke

V Kanade mal zápas obrovský ohlas. Hokejový publicista Gare Joyce napísal o ňom úspešnú knihu When the Lights Went Out (Keď zhasli svetlá), v ktorej zhrnul spomienky aktérov. V ankete, v ktorej kanadskí fanúšikovia hlasovali za najpamätnejšie zápasy v histórii, skončilo piešťanské stretnutie v Top 10.

**HROMADNÁ BITKA Z PIEŠŤAN

**

Kým zámorské mužstvo ešte mohlo pomýšľať na zlato (v prípade víťazstva o štyri a viac gólov), Sovieti turnaj úplne pokazili a nemohli skončiť na lepšom než šiestom mieste. Nervozita vládla už v zákulisí pred zápasom. Kanadská strana márne namietala proti nasadeniu neskúseného nórskeho rozhodcu Hansa Ronninga, ktorý predtým pískal zámorské derby proti USA. Hneď po úvodnom buly fauloval Šesterikov Kanaďana McLlwaina, ktorý na oplátku sovietskeho hráča krosčekoval. Ani jedného z nich rozhodca nepotrestal. Keď po piatich minútach strelil Fleury úvodný kanadský gól, na jeho oslavu sa kĺzal na kolenách pričom držal hokejku ako samopal a predstieral, že ňou strieľa po sovietskej striedačke. Šéf Kanadskej amatérskej hokejovej asociácie Murray Costello to neskôr označil za čin, ktorý zbytočne podnietil vášne.

Do hromadnej bitky sa zapojili takmer všetci hokejisti, s výnimkou dvoch brankárov (zato náhradní sa navzájom tĺkli). Na kanadskej striedačke zostal ešte útočník Pierre Turgeon, hoci ho tréner tiež posielal do boja. Spoluhráči mu to potom pekne osladili – po bitke v šatni, aj neskôr v Joyceovej knihe. Turgeona označili viacerí za zbabelca. Budúca hviezda NHL mala vtedy 17 rokov…

Na ľade sa zatiaľ vytvorilo niekoľko dvojičiek, ktoré zvádzali urputný boj. Vladimir Konstantinov uštedril Gregovi Hawgoodovi taký silný úder hlavou, že mu zlomil nos. Brendan Shanahan to v knihe popísal ako „najsilnejšiu hlavičku, akú kedy videl“. Rozhodca Ronning s asistentmi Gorskim (Poliak) a Pomoellom (Fín) rezignovali a zamierili do útrob štadióna. Nór Ronning v kabíne fajčil.

„Pískal som podľa pravidiel, ale v takýchto vypätých zápasoch zrejme treba byť prísnejší. Takže moje rozhodovanie bolo možno zlé… Čakal som však, že hokejisti a tréneri sa budú na takomto turnaji správať disciplinovane. Tréneri musia hráčov udržať na striedačke. Pokiaľ viem, kanadského na pár rokov suspendovali. A ruského? Veď to poznáte,“ zaspomínal si pre Pravdu nórsky rozhodca.

Piešťanský štadión sa zrazu ponoril do tmy. „Neviem, kto prikázal vypnúť svetlá, či šéf IIHF Günther Sabetzki alebo niekto z organizačného výboru. V každom prípade to nebolo šťastné. Mohlo sa čokoľvek stať – bitka na ľade už ustávala, ale v hľadisku boli nervózni ľudia,“ vysvetľuje Lušňák.

„My chceme hokej,“ skandovalo obecenstvo, ale v zápase sa už ďalej nepokračovalo. Sovietsky zväz i Kanadu vylúčili z turnaja a neobjavili sa ani v konečnej tabuľke – akoby by na šampionáte ani nehrali. Organizátori však pozvali obe mužstvá na záverečný banket. Kanaďania odvetili, že nemajú záujem, na čo reagovali organizátori žiadosťou o okamžitý odchod z Československa. K hraniciam ich odprevadili ozbrojení vojaci.

**VIDEODEBATA: KTO JE VINNÍKOM BITKY?

**

Hokejky pre colníkov

Piešťanské udalosti vyvolali na oboch stranách odlišné reakcie. Delegát kanadskej výpravy na MS Dennise McDonalda hovoril ešte v útrobách štadióna pre kanadskú televíziu CBC o hokejovej tragédii. „Za ostatné tri-štyri roky si naše juniorské družstvo vybudovalo výkonmi i vystupovaním dobrú povesť a teraz sme to všetko zmazali.“ Väčšina kanadskej verejnosti však hráčov podporovala (podľa prieskumov okolo 90 percent), majiteľ Toronta Maple Leafs Harold Ballard nechal pre nich zhotoviť špeciálne zlaté medaily. Sovieti označili incident za veľkú hanbu, ale s odstupom času sa však objavili aj patriotické komentáre. „Mužstvo sa vrátilo domov bez úspechu, ale nestratilo tvár. Všetci chlapci ako jeden preskočili mantinel a ponáhľali sa do krvavej bitky. Ukázali spolupatričnosť,“ napísal v roku 2008 denník Sport-Express.

Rozhodca Ronning sa na Slovensku v 38 rokoch lúčil s medzinárodným hokejom. „Po zápase vládol chaos. Chceli odo mňa, aby som pripravil zápis o stretnutí, no spravil som to až doma. Na druhý deň ráno som cestoval na letisko do Viedne spolu s americkou výpravou. Na hraniciach nás zastavili colníci. Keďže sme sa ponáhľali, Američania im darovali niekoľko hokejok, aby nás rýchlo pustili ďalej,“ dodal Nór.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba