Nedávno uplynulo 35 rokov od momentu, keď šéfovia Detroitu Red Wings zosnovali prefíkaný plán, ktorý nemal v športových reáliách obdobu.
Jeho výsledkom bolo, že do klubu postupne prišiel kvintet ospevovaných sovietskych hráčov, ktorí zmenili nielen osud vtedy trápiacej sa organizácie, ale ovplyvnili aj celú NHL.
Nechýbalo veľa a slávna „Ruská päťka“ v zložení Sergej Fiodorov, Vjačeslav Fetisov, Vladimir Konstantinov, Vjačeslav Kozlov a Igor Larionov mohla doma čeliť obrovským problémom či dokonca väzeniu.
Tomáš Marcinko pre Pravda TV: Košice ma pustili do sveta, ale domov mám v Bratislave. Manželku obdivujem, šport je férovejší ako politika
Ich sen o NHL a zarobených dolároch sa však aj so šťastím naplnil, čo vo vtedajších časoch „železnej opony“ bola pre sovietsky režim poriadna facka.
Ozbrojené komando
V 80-tych rokoch minulého storočia sa utajené odchody a dramatické úniky hokejistov z vtedajšieho komunistického bloku do zámoria stali akýmsi folklórom.
Hráči túžili vidieť svet, cestovať, zarobiť si hokejom veľké peniaze a nie almužnu, ktorú im vyplácali domáci hodnostári verní červenej hviezde a „perestrojke“.
Skúsenosti s dezerciou z vtedajšiemu režimu mali aj Slováci. Fanúšikovia si najlepšie pamätajú príbeh Petra Šťastného a jeho brata Antona.
Prvý menovaný po tom, ako sa mu podarilo ujsť z pazúrov komunistického aparátu, sa stal v drese už neexistujúceho klubu Quebec Nordiques (dnešné Colorado Avalanche) jedným z najlepších hráčov NHL.
„Myšlienka na odchod do zámoria mi v hlave skrsla v roku 1980. V Innsbrucku sme hrali so Slovanom na turnaji európskych majstrov. Po ňom sme sa rozhodli, že cez Viedeň utečieme. Prišli sme s bratom Antonom do hotela vo Viedni a čakali sme na inštrukcie od klubu,“ opisoval Šťastný strhujúci príbeh v podcaste Cam and Strick.
Správa o tom, že v jednom z tamojších hotelov sa skrývajú dvaja talentovaní hokejisti z bratislavského Slovana, sa po meste rýchlo rozšírila a komunisti vyslali do centra svojich špiónov.
„V hotelovom vestibule po nás poslali komando najaté klubom, ktoré nás malo chrániť pred nebezpečenstvom. Keby nás niekto ohrozil, strieľali by. Keď sme vystúpili z výťahu, bezpečnostné zložky vytvorili koridor až k autu. Keď sme išli na letisko, sprevádzali nás policajti vpredu i vzadu. Pokojnejší sme boli až v lietadle smerom do Kanady,“ doplnil Peter Šťastný.
Trvalo mu iba niekoľko mesiacov, aby sa zaradil medzi najväčšie hviezdy súťaže.
V každej z prvých šiestich sezón zaznamenal viac ako 100 kanadských bodov. Odmenou pre neho bolo aj to, že si na Kanadskom pohári 1984 zahral po boku hráčov ako Wayne Gretzky, Mark Messier či Mike Bossy.
Pozývací list
Útek bratov Šťastných však nebol nič v porovnaní s tým, za akých dramatických okolností sa dostali do USA Fiodorov a spol.
Československí pohlavári sa snažili strážiť svoje športové hviezdy čo najlepšie, ale so štýlom, akým to robili Sovieti a ich tajná služba KGB, sa to nedalo zrovnávať.
Talentovaní hokejisti patrili medzi národné poklady a Moskva za žiadnu cenu nechcela, aby odišli do zámoria.
Najväčšiu pozornosť vtedy pútal Fiodorov. Na rozdiel od starších kolegov vtedy 19-ročný mladík ešte nemal rodinu a pre šéfov Detroitu sa stal terčom číslom jeden.
Dostať sa k nemu však bolo pre Američanov takmer nemožné. Preto si zavolali „posilu“, ktorej práca špióna nebola cudzia.
Išlo o novinára Keitha Gava z denníka Detroit Free Press. Žurnalista v 70-tych rokoch pracoval pre americkú armádu, konkrétne pre kryptologickú organizáciu NSA ako tlmočník ruštiny. Jeho pracovnou náplňou bolo aj to, že odpočúval sovietskych diplomatov a špiónov.
Keď ho v júli 1989 kontaktoval viceprezident Red Wings Jim Lites, Gave najskôr zostal prekvapený.
„Povedal mi, že som jediný človek, o ktorom vie, že vie po rusky a vyzná sa v športe. Chceli, aby som kontaktoval Fiodorova a povedal mu o záujme Red Wings o jeho služby. Súhlasil som, ale ponúknuté peniaze som odmietol. Chcel som jediné – exkluzívny rozhovor s novou posilou po jej príchode do Detroitu,“ píše novinár vo svojej knihe „The Russian Five“.
S Litesom sa dohodli, že v auguste vycestuje do Helsínk, kde sovietska reprezentácia mala naplánovaný prípravný zápas s Fínskom.
V lietadle do Európy Gave napísal list pre Fiodorova, v ktorom po rusky vysvetľoval, že Detroit je slávny klub, za ktorý kedysi hral aj legendárny Gordie Howe, a že šéfovia Red Wings by boli nadšení, ak by súhlasil s príchodom do USA.
Hoci sovietski hokejisti boli prísne strážení aj v Helsinkách, Gavovi sa podarilo s pomocou fínskeho kolegu dostať sa k želanému cieľu. Mladíkovi odovzdal ročenku Red Wings, v ktorej bol schovaný „pozývací“ list. Plán, ako dostať mladú hviezdu do mesta motorov sa začal, ale k úspešnému naplneniu mal ešte ďaleko.
Peniaze, dom, rýchle auto
Keď sa Gave vrátil do Detroitu a referoval o stretnutí s Fiodorovom, manažment Red Wings bol nadšený.
Šéfovia slávneho klubu si mysleli, že príchod ospevovaného tínedžera je hotovou vecou. „Kto by odolal takej ponuke. Dáme mu všetko, čo bude chcieť,“ nechal sa počuť Lites.
Útek Fiodorova naplánovali na december 1989 počas turné CSKA Moskva v USA. Aby všetko klaplo, sumou 35-tisíc dolárov podplatili ruského fotografa Michaila Ponomariova, ktorý žil v Montreale a pravidelne sprevádzal sovietsku reprezentáciu či kluby pri ich zápasoch v zámorí.
Ponomariov zorganizoval stretnutie Litesa s Fiodorovom a pytačky sa mohli začať. Lites ukázal mladíkovi kópiu zmluvy Steva Yzermana, ktorý bol v tom čase najväčšou hviezdou a tiež najlepšie plateným hráčom Red Wings.
"Dáme ti rovnaké peniaze ako má on. Tiež ti sľubujeme, že každý rok pošleme tvojej rodine do Ruska 25-tisíc dolárov. V tejto obálke je 15-tisíc dolárov ako podpisový bonus, je tvoja.
Kúpime ti luxusný dom v najlepšej časti mesta a na takomto aute budeš jazdiť," horlivo vysvetľoval Lites a ukazoval hokejistovi obrázok športiaku Chevrolet Corvette.
Fiodorov pozorne počúval, ako mu Ponomariov prekladá ponuku funkcionára a po chvíli ticha povedal: „Áno, chcem ísť do NHL, ale ešte nie teraz.“
Sklamaný Lites neveril vlastným ušiam.
Až neskôr, keď Fiodorov hral za Detroit niekoľko sezón, sa dozvedel dôvody jeho počiatočného rozhodnutia. Talentovaný mladík bol totiž členom ruskej armády a najskôr musel naplniť podmienky základnej vojenskej služby.
V prípade, že by ju ukončil predčasne, hrozili problémy nielen jemu, ale aj jeho rodine.
Fiodorov mal príklad vo svojom kamarátovi Alexandrovi Mogyľnom, ktorý „dezertoval“ do USA niekoľko mesiacov pred ním, za čo následne trpela hokejistova rodina. Jeho rodičia prišli o prácu, súrodencov nechceli zobrať na vysoké školy.
Šikovnému mladíkovi napokon otvoril oči novinár Valerij Matvejev. So žurnalistom moskovského denníka Pravda mal blízky, kamarátsky vzťah.
O desať rokov starší Matvejev mu načrtol, že komunistický režim v Sovietskom zväze sa rúca a že ak neodíde do zámoria v najbližších mesiacoch, môže mu hroziť, že v armádnom klube, v ktorom sa bežne podpisovali 10-ročné zmluvy, stratí najlepšie roky kariéry.
„Máš pravdu. Som pripravený odísť,“ priznal Fiodorov.
1500 dolárov
Ideálna šanca na ukončenie komplotu prišla o sedem mesiacov neskôr, keď zborná pricestovala na Hry dobrej vôle do Seattlu.
Pôvodný plán bol, že Fiodorov opustí národný tím po poslednom stretnutí turnaja. Funkcionári Detroitu sa však dozvedeli, že zajačie úmysly má aj Dmitrij Christič.
Rodáka z Ukrajiny draftoval Washington, ktorý ho chcel „uchmatnúť“ Sovietom ešte pred štartom podujatia.
Ak by sa to Capitals podarilo, zvyšok tímu by bol prísnejšie strážený a spojenie Red Wings – Fiodorov mohlo byť ohrozené. Preto sa obe strany rozhodli, že k úteku príde po prípravnom zápase v Portlande. Gave opísal kľúčové momenty vo svojej knihe nasledovne:
"Pred hotelom čakala limuzína, do ktorej mal Fiodorov nastúpiť v spoločnosti Litesa. Náhle sa však otočil a šéfovi Red Wings povedal: Dajte mi 30 sekúnd. Zamieril ku kustódovi Sergejovi Čekmarovovi, ktorý bol jeho blízkym priateľom a spolubývajúcim na izbe. Sergej, odchádzam, povedal mu. Čerkmarov sa začal smiať, pretože si myslel, že kamarát si z neho robí žarty.
Myslím to vážne, idem do Detroitu, zopakoval hokejista. Potom mu vtisol do ruky 1500 dolárov, čo boli všetky ušetrené peniaze, čo zarobil za štyri sezóny v CSKA ako profesionál. Ak by si mal problémy po mojom odchode, verím, že tieto peniaze ti aspoň trochu pomôžu, vravel. Opatruj sa, kamarát, dodal Fiodorov a nastúpil do auta, ktoré následne zamierilo na letisko."
Tam čakal súkromný tryskáč majiteľa Red Wings Mika Ilitcha, ktorý okamžite odštartoval na východ. Keď vedenie zbornej zistilo, že mu chýba jeden z najlepších hráčov, Fiodorov si už vybaľoval veci v Detroite.
Hokejová revolúcia
Zvyšok príbehu je už dobre známa história. Fiodorov sa rýchlo etabloval na zámorský hokej a stal sa obľúbencom fanúšikov Red Wings.
O štyri roky neskôr si ako prvý Európan v histórii NHL prebral Hartovu trofej pre najlepšieho hráča ligy.
Postupne sa k nemu pridali aj krajania Konstantinov s Kozlovom, neskôr aj skúsení Fetisov s Larionovom a z „červených krídiel“ sa stali skutočné „červené krídla“.
Ruská päťka hrala v jednom útoku a kraľovala profilige. Neskôr mala leví podiel na tom, že Detroit ukončil dlhoročné čakanie a v rokoch 1997 a 1998 vybojoval dva Stanleyho poháre za sebou.
Fiodorov a spol. ovplyvnili NHL predovšetkým tým, že kládli dôraz na kontrolu puku, prihrávky a prehľad v hre, čo bol kontrast oproti tradičnému severoamerickému štýlu „nahoď puk a rýchlo za ním korčuľuj".
Roky tréningu v sovietskom systéme u nich podporili jedinečnú chémiu, ktorá im umožnila hrať ako jeden muž so zložitými prihrávkami a pohybom.
Priniesli tiež dynamickejší a kreatívnejší ofenzívny prístup, často skórovali bez toho, aby sa spoliehali na fyzickú hru, čo bola výsada kanadsko-amerických hráčov.
"Ich úspech a jedinečný štýl spustil hokejovú revolúciu, ovplyvnil stratégie budovania tímov a inšpiroval budúce generácie hráčov.
Hoci nie každému sa to páči, ruská päťka mala výrazný podiel na tom, že z NHL sa stala atraktívnejšia súťaž nielen pre fanúšikov, ale aj pre partnerov a mediálny trh," napísala v spomienkovom komentári americká ESPN.