Talentovaní tínedžeri zostali sklamaní a bude záležať iba na nich, ako sa so situáciou skraja ich kariér vysporiadajú.
Luka Radivojevič a Tomáš Pobežal, ktorí sú vo veku 18 rokov doma považovaní za jedných z najlepších hokejistov vo svojom ročníku, prešli víkendovým draftom NHL nepovšimnutí.
Pravda, výber mladých talentov má svoje pravidlá a fakt, že spomenutá dvojica nefigurovala medzi 230 vybranými hráčmi, ešte neznamená, že má menšiu kvalitu. Tiež platí, že jedna vec je byť draftovaný a potom druhá – dostať sa medzi elitu.
História vám ukáže, že bolo veľa hráčov, ktorých si vybrali kluby NHL aj z úvodných kôl, ale v profilige si nikdy nezahrali.

Pre Radivojeviča i Pobežala sa teraz začína nová etapa. Pozreli sme sa bližšie na to, ako absencia medzi draftovanými hráčmi môže ovplyvniť ich kariéru.
Chýbajúce centimetre
Radivojevič mal draftový rok rozbehnutý výborne.
V Örebro, kde hokejovo napredoval v mládežníckych výberoch, mu dali šancu aj v A-tíme. V najvyššej švédskej lige SHL nastúpil vo veku 16 rokov a 317 dní, čím sa stal šiestym najmladším debutantom v histórii tejto prestížnej súťaže.
V snahe čo najlepšie pripraviť sa na draft sa následne rozhodol pre zmenu pôsobiska a zamieril do americkej juniorky USHL.

Hoci ho spomalilo zranenie z MS dvadsiatok, aj tak viedol reprezentáciu na aprílových MS hráčov do 18 rokov v pozícii kapitána. Slováci sa tam prebojovali medzi štyri najlepšie tímy a Radivojevič patril medzi top obrancov turnaja.
Napriek tomu, že cenný kov zo šampionátu jemu a spoluhráčom ušiel, šikovný obranca si to vynahradil na klubovej úrovni, keď sa s tímom Muskegon Lumberjacks stal šampiónom USHL. Vytúženého bonusu v podobe vydareného draftu sa však nedočkal.

„Luka je sklamaný, ale život sa nekončí, ideme ďalej. Život je aj o tom, aby si chlapci snívali svoje sny a snažili sa, aby sa im splnili. Čaká ho nová sezóna, musí sa na ňu čo najlepšie pripraviť,“ vraví Lukov otec Branko Radivojevič.
Bývalý reprezentačný útočník vie, kde je kameň úrazu. Radivojevič junior výborne číta hru, jeho ofenzívne schopnosti sú na vysokej úrovni a podobné platí aj čo sa týka jeho pohybu a korčuľovania. Chýbajú mu však centimetre. Pri výške 177 cm patrí vzrastom medzi nižších zadákov.
„Veľká príčina toho, ako dopadol draft z jeho pohľadu, je výška. Nebudeme si klamať, dnešný trend je aký je, žiadaní sú predovšetkým vysokí a mohutní obrancovia. Nižší to budú náročné a do NHL sa dostanú len tí najšikovnejší,“ vysvetľuje vicemajster sveta z MS 2012.
Nevydarené MSJ
Pobežal mal podobnú sezónu ako Radivojevič. Aj jemu experti v preddraftových rebríčkoch predpovedali pozíciu na výbere mladých talentov v 2. či 3. kole.
Rýchlonohý forvard podával v drese Nitry kvalitné výkony a potvrdil svoju pozíciu medzi najlepšími mladými útočníkmi extraligy. „Ublížili“ mu však juniorské MS na prelome rokov, kde mal patriť ofenzívne opory, ale nepresadil sa podľa predstáv.
„Šampionát mu nevyšiel tak, ako si želal. Ale fakt, že nebol draftovaný, nie je koniec sveta. Je mnoho hráčov, ktorí neprešli draftom, ale hrali dobre a kluby NHL ich stiahli do profiligy. Áno, ste k tomu bližšie, ak si vás vyberú na drafte, ale medzi elitu sa dá dostať aj bez toho,“ vraví Ivan Švarný.

Bývalý obranca pôsobí ako asistent trénera v Nitre, kde mal Pobežala pod drobnohľadom. Nielen pre neho bola skutočnosť, že jeho zverenec prešiel draftom nepovšimnutý, veľké prekvapenie.
„Čakal som, že pôjde v 2. alebo 3. kole. Bol to pre mňa menší šok. Ale nič sa nedeje. Tomáš má pred sebou nové výzvy a pokiaľ bude pokračovať v poctivej práci, záujemcovia o jeho služby prídu sami. Možno o pár rokov si už ani nespomenie, že jeho meno na drafte neodznelo,“ tvrdí Švarný.
Štart na univerzite
V prípade Radivojeviča, ale dá sa to aplikovať aj na Pobežala, sa núka paralela so Zdenom Chárom. Rodák z Trenčína sa pasoval s opačným problémom ako syn bývalého reprezentanta – centimetrov mal až príliš veľa.
Pre svoju neortodoxnú postavu si vypočul veľa odmietania, ale práve takého pochybovačné reči mu slúžili ako motivácia a neskôr sa vypracoval medzi najlepších obrancov svojej éry.
Podľa Radivojeviča staršieho, ktorý s Chárom získali na MS v Helsinkách strieborné medaily, by mal jeho potomok urobiť niečo podobné.
„Odmietnutie by mal zobrať ako motiváciu. Čakajú ho tri-štyri roky v NCAA. Musí zosilnieť a zrýchliť pohyb na korčuliach. Má ešte "detské“ telo, čaká ho cesta, aby sa dostal do „mužského“.
Ja som rástol aj po osemnástke a myslím si, že aj Luka ešte o niečo vyrastie. Predovšetkým treba, aby zmohutnel a nabrali silu," tvrdí bývalý útočník so 400 zápasmi v NHL.

Jeho syn sa po jednej sezóne medzi juniormi posúva o level vyššie. Bude nastupovať za Boston College pôsobiacej v univerzitnej NCAA, ktorej úroveň rok čo rok stúpa.
"NCAA má vysokú kvalitu, za posledné roky vyprodukovala do NHL najviac hráčov. Boston College má jeden z najlepších hokejových programov v USA.
Som veľmi rád, že práve táto škola prejavilo o Luku záujem a že sa tam dostal. Tréner mu hneď po drafte písal a povzbudil ho do ďalších bojov s tým, že sa teší na spoluprácu," dodáva.
Extraliga vs. juniorka
Pobežalova budúcnosť, ak sa nič podstatné nezmení, bude odlišná. Očakávalo sa, že prejde draftom a tým pádom mal prvýkrát v kariére pôsobiť v zahraničí a zamieriť do jednej zo zámorských junioriek.
Lenže teraz to vyzerá tak, že zostáva v Nitre. Pod Zoborom z toho majú radosť a podľa Švarného mu ďalší rok v seniorskej extralige môže len pomôcť.
"Samozrejme, že sme mu všetci priali, aby bol draftovaný. Ale nestalo sa a vyzerá to tak, že naďalej zostane u nás, z čoho sa tešíme. Tomáš je skvelý hokejista a výborný chalan do kabíny.
Stále má len 18 rokov a všetko pred sebou. Ak by si vybral zámorskú cestu, aj to bude pre neho dobrá skúsenosť. Ale som toho názoru, nech ešte jednu sezónu odohrá u nás a potom nech sa jeho kariéra rozbehne smerom, aký sa má rozbehnúť," želá si Švarný.
Hoci nateraz sa hokejové cesty talentovaných mladíkov rozdelia, o pár mesiacov by sa mali opäť pretnúť.
Národný tím sa na prelome rokov predstaví v USA na svetovom šampionáte hráčov do 20 rokov a Radivojevič s Pobežalom by v nominácii nového trénera slovenskej dvadsiatky Petra Frühaufa nemali chýbať.
