Ak by mal Brad Marchand spočítať prezývky, ktoré dostal za svoj neortodoxný štýl od súperov či fanúšikov, nestačili by mu ani prsty na všetkých jeho končatinách.
Nevysokého útočníka najlepšie charakterizuje veta z úst jeho bývalého spoluhráča Johna-Michaela Lilesa: „Je to chlap, proti ktorému nenávidíš hrať, no miluješ ho mať vo svojom tíme“.
Navyše, keď ide do tuhého, kolegovia vedia, že na kanadského forvarda sa dá spoľahnúť. Nestarnúci veterán sa strelecky presadil vo všetkých doterajších stretnutiach aktuálnej finálovej série NHL, v ktorej Florida aj jeho zásluhou vedie nad Edmontonom 2:1 na zápasy.
Vo veku 37 rokov je najstarším hráčom v profilige, ktorému sa také niečo podarilo.

„V tíme máme viacero lídrov, ale Brad je skutočne špeciálny hráč. Na tréningoch tvrdo pracuje, počas zápasov nevypustí jediné striedanie. V tomto i ďalších aspektoch je výborným vzorom pre mladších i skúsenejších kolegov,“ chváli zverenca tréner Floridy Paul Maurice.
Prasknutá helma
Drobné, ale bolestivé seknutie, ktoré rozhodca nepostrehne, štipľavá nadávka, lakeť medzi rebrá či presne mierená provokácia. To všetko a viac patrí do Marchandovho hokejového repertoáru.
Nie najférovejšie praktiky ho naučil život, keďže od malička vedel, že so svojou nevysokou postavou nikdy nebude patriť medzi mohutných hráčov.
Plus, tvrdosť a provokačnú povahu dostal do vienka. Jeho otec Kevin Marchand nikdy nebol špičkový hokejista, ale v nižších súťažiach patril medzi obávaných bitkárov.
V kariére mal aj sériu, počas ktorej v 40 zápasoch absolvoval rovnaký počet pästných súbojov. Jeho osobným rekordom bolo 358 trestných minút za jeden ročník.
„Vždy som ho učil, aby neuhol zo žiadneho súboja. Ak sa dostanete súperovi pod kožu, viete uspieť aj proti silnejšiemu či mohutnejšiemu protivníkovi. Naučiť sa vyváženosť medzi fyzickou hrou a hokejovým umením bola pre Brada najdôležitejšia vec v jeho kariére,“ spomínal Marchand senior.
Začiatky však neboli jednoduché. Tínedžer Brad sa musel naučiť ovládať svoju temperamentnú povahu a nadbytočnú energiu.
Keď mal 13 rokov, súpera narazil na mantinel tak silno, že chlapcovi praskla helma. Jeho excesy zašli až tak ďaleko, že rodičia na odporúčania trénerov s ním museli navštevovať sedenia u športového psychológa.
Pochvala od Cháru
Rady odborníka pomohli, ale len čiastočne. Marchand sa držal svojho agresívneho štýlu aj v juniorke, pridal však k tomu aj hokejové IQ, ofenzívne kvality a veľkú bojovnosť.

Pre súperov nočná mora, pre koučov poklad. Unikátnu kombináciu si rýchlo všimli aj reprezentační tréneri a Kanada aj vďaka šikovnému útočníkovi oslavovala v rokoch 2007 a 2008 zisk titulu juniorských majstrov sveta.
Rok predtým si Marchanda vybral na drafte NHL Boston, ale debutu v profilige sa dočkal až v ročníku 2009/2010. Odohral v ňom 20 zápasov s bilanciou jedna asistencia a ozývali sa hlasy, že úroveň NHL je pre neho privysoko.
„Zvykol som si, že ľudia ma odpisovali. Porovnávali ma s otcom a vraveli, že aj ja budem "iba“ bitkár. Podceňovali ma pre moju výšku, s ktorou som sa nikdy nemal presadiť medzi najlepšími. Všetky tieto reči mi poslúžili ako extra motivácia," vravel v jednom z rozhovorov.
Zlom nastal v nasledujúcej sezóne. Boston sa pod vedením kapitána Zdena Cháru prebojoval do finálových bojov o Stanleyho pohár a Marchand mal na tom nemalú zásluhu.

Svedomitou prácou a konštantnými výkonmi sa predral zo štvrtého do prvého útoku, v 25 zápasoch v play off mal bilanciu 11 gólov, 8 asistencií a výrazne prispel k vytúženej trofeji pre Bruins.
"Pamätám si, ako keby to bolo včera, keď som bol v roku 2008 v posilňovni a pripravoval sa na zápas. V televízii vysielali juniorské MS a zrazu tento mladých chalan dal za Kanadu gól, vrhol sa na plexisklo a hodil hokejku do publika. Hovorím si, že kto je sakra tento mladík? Zápas so mnou sledoval aj náš vtedajší tréner John Whitesides, pozrel sa na mňa a hovorí:
„Ten je náš, pred dvoma rokmi sme ho draftovali“. Brad mal ohromný vplyv na to, že sme v roku 2011 získali Stanleyho pohár. Keď začal hrať v NHL, páčil sa mi jeho záujem a otvorenosť učiť sa. Som za neho veľmi šťastný, že sa mu tvrdá práca a snaha vyplácajú," spomínal na neho Chára s odstupom niekoľkých rokov.
Nečakaná výmena
Obdiv a rešpekt medzi hráčmi, ktorých výškovo delí viac ako 30 centimetrov, je vzájomný.
Marchand využil rady a vedomosti od mohutného Slováka v ďalšej kariére, počas ktorej získal titul majstra sveta, bol členom víťazného tímu na Svetovom pohári a neskôr pôsobil aj ako kapitán Bruins.
"Príkladný kapitán, správny líder, skvelý človek. Vždy sa chcel zlepšovať. Keď bol mesiac zranený, vyštudoval kurz manažmentu so špecializáciou na predaj nehnuteľností. Keď sme lietali na zápasy, počas cestovania sa učil cudzie jazyky.
Zmenil stravu, aby mohol hrať hokej efektívnejšie a čo najdlhšie. Nesnažil sa napredovať len ako hokejista, ale aj ako človek v bežnom živote. V kabíne a na ľade z nás robil nielen lepších hráčov, ale aj lepších ľudí. Za rady, ktoré mi počas kariéry dal, mu budem vďačný do konca života," povedal o Chárovi.

Na začiatku aktuálne vrcholiacej sezóny vyhlásil, že by rád patril medzi neveľkú skupinu hráčov, ktorí začnú a ukončia kariéru v rovnakom klube. Lenže NHL je v prvom rade tvrdý biznis, v ktorom idú akékoľvek sentimenty bokom.
Na začiatku marca ho vedenie Bostonu, ktoré už dlhší čas plánovalo prestavbu a omladenie tímu, vymenilo na Floridu. Pre Marchanda to bol šok a ako neskôr priznal, nechýbalo veľa a správa o trejde ho takmer dohnala k slzám.
Na slnečnom polostrove sa musel vysporiadať s viacerými zmenami. Zrazu sa ocitol v novom prostredí, bez rodiny a blízkych.
„Deti chodia v Bostone do školy, zostali tam. Kamarátov aj tak veľa nemám, takže v tomto smere to nebolo až také zložité,“ snažil sa odľahčiť situáciu.
Najzákernejší hráč
Viacerí fanúšikovia Panthers spočiatku neboli z jeho príchodu nadšení. Pripomenuli, že hokejista, ktorý zdedil prezývku „Potkan“ po legendárnom bostonskom bitkárovi Kenovi Linsemanovi, má na konte množstvo prehreškov voči férovej hre.
V januári 2020 televízia ESPN zverejnila anonymnú anketu, do ktorej sa zapojilo 392 hráčov NHL. Marchanda v nej zvolili za najzákernejšieho hráča súťaže. Dva roky predtým sa temperamentný forvard dopustil zrejme svojho najväčšieho excesu, keď oblízal krk protihráča Lea Komarova.
„Som hráč, aký som, iný nebudem. Verím, že fanúšikovia ma akceptujú so všetkými dobrými i zlými vlastnosťami. Môžem im za to sľúbiť, že na ľade vždy nechám všetko,“ vyhlásil po príchode do nového klubu.
Potešilo ho, že v kabíne stretol Tomáša Noseka. „Milujem hrať s Čechmi! Už v Bostone som tvrdil, že chcem hrať len v tímoch, kde sú aj českí hokejisti,“ vravel s úsmevom.
Hoci pred mesiacom oslávil už 37. narodeniny, temperamentu a energie má stále na rozdávanie. Pochopili to aj priaznivci Floridy, ktorí si ho rýchlo obľúbili a veria, že tímu pomôže k obhajobe trofeje.
„Panteri“ majú zatiaľ vo finálovej sérii proti Edmontonu mierne navrch a ak Marchandovi vydrží strelecká forma, môže byť rozhodujúcim X-faktorom. Štvrtý zápas finále sa hrá v noci na piatok.
