Aj číselná bilancia, ktorá je vyrovnanosťou bláznivá a unikátna zároveň, svedčí o tom, že v súboji o najlepšieho strelca NHL bojovali naprieč generáciami dvaja fantastickí hokejisti.
Ovečkin dobehol Gretzkého v noci na sobotu, keď dvakrát skóroval do siete Chicaga a vyrovnal bradatý rekord. Prekonať ho môže už dnes večer, Capitals sa od 18.30 SELČ predstavia na ľade New Yorku Islanders.
„Ešte stále sa trochu trasiem. Ďakujem všetkým, ktorí pri mne počas kariéry stáli – tréneri, spoluhráči, rodina, kamaráti. Bez nich by som hokej už dávno nehral,“ vravel ruský kanonier po vyrovnaní Gretzkého bilancie.
Góly do neba
Ak veríte Ovečkinovej mame Tatiane, majsterka sveta a dvojnásobná olympijská šampiónka v basketbale už krátko po narodení malého Alexandra vedela, že z jej syna bude špičkový športovec.
„Bola som o tom presvedčená. Veľmi rýchlo sa naučil chodiť, behal kade-tade, všetko ho zaujímalo. Od malička bol veľmi aktívny,“ spomína.
Jej manžel Michail chcel mať zo syna najskôr futbalistu, akým bol v minulosti on sám, ale keď malý Saša v dvoch rokoch chytil do rúk hokejku a za žiadnu cenu ju nechcel pustiť, o výbere športu bolo rozhodnuté.
Dvojfázové tréningy v prípravke Dynama Moskva mu neprekážali, zbožňoval ich. Ak ho nemohli odviesť rodičia, chodil s ním jeho starší brat Sergej.
„Keď videl, že sa mi z nejakého dôvodu nechce ísť na tréning, čo nebývalo často, vždy ma povzbudil a opakoval mi, čo všetko môžem hokejom dosiahnuť. Vravel mi: Saša, keď zamakáš, budeš lepší ako akýkoľvek Američan. Čítal mi o slávnych sovietskych hokejistoch a mňa to motivovalo,“ vravel Ovečkin v jednom z rozhovorov.
Nečakaná smrť brata ho veľmi zasiahla. Mal 10 rokov, keď sa Sergej stal účastníkom tragickej autonehody. Keď teraz „Ovi“ skóruje, často pobozká rukavicu a prstom ukáže do neba – gól venuje súrodencovi. Na jeho počesť dal svojmu prvorodenému synovi meno Sergej.
Najlepší kanonier
Bratova smrť ho dlho trápila, ale spôsobila aj to, že sa ešte viac „zažral“ do hokeja. Ako 11-ročný nastrieľal v jednej sezóne 56 gólov, čím prekonal žiacky rekord, ktorý dovtedy držal iný vychýrený kanonier Pavel Bure.
Krátko po 16. narodeninách ho tréneri Dynama vytiahli do prvého tímu a od toho momentu bolo všetkým jasné, že vidia budúcu superhviezdu.
Do NHL vstúpil po drafte 2004, keď si ho z prvého miesta vybral Washington Capitals. Odvtedy, už viac ako dve dekády, trvá pevný zväzok medzi Ovečkinom a klubom z hlavného mesta.
Začiatky však nemal jednoduché, od úvodu pôsobenia vo Washingtone bol pod masívnym drobnohľadom médií a fanúšikovskej obce. Všetci mu zdôrazňovali, že musí ukázať, že je tým ospevovaným generačným talentom, ktorý má priniesť do hlavného mesta vytúžený titul.
Extrémnu pozornosť pútal aj jeho nováčikovský súboj so „zázračným dieťaťom“ z Kanady, s jednotkou draftu 2005 Sidneym Crosbym.
„Veľmi rýchlo sme zistili, že máme medzi sebou výnimočného hokejistu. Ukazoval to na tréningoch, ako aj v zápasoch. Takí hráči sa rodia raz za čas,“ vravel o vtedy 20-ročnom Rusovi Glen Hanlon, ktorý viedol ruského kanoniera počas jeho prvých rokov v profilige. Neskôr zasadol aj na lavičku slovenskej reprezentácie, keď v apríli 2010 nahradil Jána Filca.
Elitný strelec potvrdzoval svoju kvalitu aj v nasledujúcich sezónach. Trofej Rocketa Richarda pre najlepšieho ligového kanoniera vyhral deväťkrát, čo nedokázal a zrejme už ani nedokáže žiadny iný hokejista.
Netypický Rus
V roku 2018 sa dočkal aj tímového úspechu, keď Capitals doviedol k zisku Stanleyho pohára.
„Splnil som sľub, ktorý som pred rokmi dal tomuto mestu a úžasným ľuďom, ktorí v ňom žijú. Navždy zostaneme zapísaní v klubovej histórii,“ vravel natešený po tom, ako Washington vybojoval svoj prvý a zatiaľ posledný hokejový grál.
Odvtedy mu pribudli ďalšie šedivé vlasy a bez helmy pripomína „sivého vlka“ na korčuliach. Kanonierske kvality nezaprie a hoci mu viacerí opakujú, že pribúdajúce roky zastaviť nedokáže, on ich slová popiera.
V tejto sezóne vynechal 16 zápasov pre zlomeninu nohy, napriek tomu v nej stihol nastrieľať už 41 gólov. Iba William Nylander z Toronta (42) a Leon Draisaitl z Edmontonu (52) ich majú na konte viac.
Moskovčan, ktorý tento rok oslávi 40. narodeniny, skóruje ako na bežiacom páse napriek tomu, že od začiatku sezóny je každý zápas Capitals s blížiacim sa prekonaním Gretzkého bilancie ostro sledovaný.
Duely Washingtonu pokrýval zvýšený počet novinárov i televíznych štábov, Ovečkin takmer po každom stretnutí čelil otázkam o rekorde.
Lenže ako o ňom hovorí jeho kamarát a bývalý kolega z národného tímu zbornej Pavel Daciuk, také veci „Alexandra Veľkého“ nemôžu rozhodiť.
„Vždy bol maximálne sebavedomý. Nie nafúkaný, ale mal pevnú vieru vo svoje schopnosti. Do každého striedania ide s tým, že skóruje. Takýto prístup pre nás Rusov nie je typický. Mal talent a nebál sa tvrdej práce. Preto je tam, kde je,“ tvrdí Daciuk.
Ak mal počas tejto sezóny Ovečkin nejakú slabú chvíľku, pomohol ten najpovolanejší – muž, ktorého rekord naháňal. „S Waynom sme si často volali. Vždy mal pre mňa pripravenú radu, ktorá mi padla vhod. Som mu za to vďačný,“ vyjadril sa Ovečkin.
Gretzky nechýbal v piatok v Chicagu a vyrovnanie svojho rekordu sledoval naživo. „Už pred pár rokmi som vedel, že ma raz prekoná. Pozerať sa na to, ako hrá a skóruje, je radosť pre každého hokejového fanúšika. Obdivujem ho, je to úžasný športovec,“ povedal o ňom 64-ročný Kanaďan.
Oddaný vlastenec
Zatiaľ čo väčšina fanúšikov a členov hokejovej verejnosti obdivuje Ovečkinovu genialitu na ľade, niektorí sa na neho pozerajú cez prsty.
Môže za to je vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého režim štvrtý rok vedie okupačnú vojnu voči susednej Ukrajine.
Lenže „Ovi“ nemá na výber. Ako suverénne najpopulárnejší športovec v Rusku je pre domácich politikov vrátane Putina symbolom „mocného“ Ruska, ktoré vždy bralo šport ako jednu zo zbraní politického boja proti „imperialistickému“ Západu.
Keď Ovečkin medzi sezónami zavíta domov, vždy je z toho veľká sláva. Politici, umelci, celebrity – všetci chcú mať s ním spoločnú fotografiu. Ospevovaný hokejista sa doma vždy správa ako správny vlastenec, akákoľvek kritika režimu je neakceptovateľná.
„Ovečkin je proti vojne, veľakrát to povedal. Lenže môže robiť len to, čo každý Rus – podporovať režim, ktorý ho vychoval a v ktorom stále žije veľa členov jeho rodiny a kamarátov. Ak by niečo alebo niekoho kritizoval, veľa ľudí by na to doplatilo,“ myslí si obranca Nikita Zadorov, ktorý ako jeden z mála ruských hokejistov pôsobiacich v zámorskej profilige verejne odsúdil ruskú agresiu na Ukrajine.
Ovečkin sa považuje za štastného muža. „Mám užasnú manželku a dve zdravé deti. Nič viac si nemôžem želať,“ vraví. Pred pár rokmi v jednom z rozhovorov však prezradil, že okrem kanonierskeho rekordu v NHL mal ešte jednu hokejovú túžbu – štartovať na olympiáde, kde by sa rozlúčil s ruskou reprezentáciou.
Na budúci rok v Miláne, kde budú prvýkrát od Soči 2014 hrať aj najlepší hráči sveta z NHL, sa mu to však nepodarí. Putinov režim neprestáva s útokmi voči Ukrajine a medzinárodné športové spoločenstvo je z toho dôvodu neoblomné – žiadni Rusi v tímových športoch na letnej či zimnej olympiáde.
Ďalšia možnosť pre fenomenálneho hokejistu by prišla v roku 2030, keď ZOH budú hostiť Francúzske Alpy. Lenže vtedy bude mať Ovečkin 45 rokov a predstava, že do takého veku by hral hokej na elitnej úrovni, je takmer nereálna.