Pozícia Wayna Gretzkého na čele historického rebríčka najlepších strelcov zámorskej NHL sa otriasa v základoch. Na legendárneho Kanaďana, ktorý počas kariéry nastrieľal 894 gólov, sa doťahuje Alexander Ovečkin.
Kapitán Washingtonu skóroval v noci na dnes do siete Philadelphie a aktuálne stráca 39 presných zásahov. Pokiaľ bude pokračovať v nastolenom trende z predchádzajúcich ročníkov, prestížny míľnik by mal prekonať v priebehu budúcej sezóny.
Ruský veterán má zmluvu s Capitals do leta 2026 a už dávnejšie deklaroval, že s klubom z hlavného mesta sa chce rozlúčiť ako historicky najlepší kanonier profiligy.
Najlepší strelci v histórii NHL
1. Wayne Gretzky / Kanada 894
2. Alexander Ovečkin / Rusko 855
3. Gordie Howe / Kanada 801
4. Jaromír Jágr / Česko 766
5. Brett Hull / USA 741
6. Marcel Dionne / Kanada 731
7. Phil Esposito / Kanada 717
8. Mike Gartner / Kanada 708
9. Mark Messier / Kanada 694
10. Steve Yzerman / Kanada 692
37. Marián Hossa / Slovensko 525
pozn.: meno, krajina pôvodu, počet gólov
„Nič nemám zaručené. Môžem sa zraniť, môžu nastať udalosti, ktoré ma vyradia z hry. Som však nastavený tak, že urobím maximum, aby pri rekorde svietilo moje meno,“ vraví rodák z Moskvy, ktorý pred mesiacom oslávil 39. narodeniny.
Lenže v honbe za gólmi mu neprajú všetci.
Ozývajú sa hlasy, niektoré aj z najvyšších miest hokejovej hierarchie, že NHL si nezaslúži, aby na čele najprestížnejšej štatistiky stál Rus.
Ako si už fanúšik v poslednom čase zvykol, názorová rozdielnosť je aj v tomto prípade zasiahnutá prepojením politiky so športom.
Unikátna kombinácia
Pred dvoma dekádami išlo o veľkú slávu. Na drafte NHL 2004 sa zišiel výnimočný ročník, aj s odstupom rokov považovaný za jeden z najkvalitnejších v novom miléniu.
Mal aj zreteľnú slovenskú stopu, keď z 10. miesta si Atlanta vybrala Borisa Valábika a z 23. priečky Ottawa siahla po Andejovi Meszárošovi.

Hlavná otázka znela jasne – ktorý z ruských supertalentov sa stane draftovou jednotkou? Siahne Washington po Ovečkinovi alebo po Jevgenijovi Malkinovi?
Capitals však už boli rozhodnutí dlho pred draftom. Ódy na rýchleho, robustného forvarda s bleskovou strelou počúvali od skautov a expertov mesiace predtým.
Odchovanec Dynama Moskva mal za sebou vydarené MS juniorov a keď na pódiu v Raleighu zaznela veta „Washington Capitals si z prvého miesta vyberá Alexandra Ovečkina“, len málo ľudí zostalo prekvapených.
„Keď sme videli, že Alex je kombináciou elitnej ofenzívy, tvrdej, fyzickej hry a úžasného entuziazmu, nemohli sme si vybrať nikoho iného,“ spomínal George McPhee, bývalý generálny manažér Capitals.

Zámorskí fanúšikovia si však museli na mladú hviezdu počkať. Sezónu 2004/05 poznačil tzv. lockout a keďže hráči a majitelia klubov sa ani po mesiacoch vyjednávania nedokázali dohodnúť na novej kolektívnej zmluve, komisár NHL Gary Bettman 16. februára 2005 vyhlásil sezónu za zrušenú.
Najlepší kanonier
Ovečkinovi to vôbec neprekážalo. Na juniorských MS získal s Ruskom striebro, na šampionáte „dospelých“ bral bronz a ako si zaspomínal v jednom z rozhovorov, ešte lepšie sa pripravil na prvú sezónu v zámorí.
Od začiatku pôsobenia vo Washingtone bol pod masívnym drobnohľadom médií a fanúšikovskej obce. Všetci mu zdôrazňovali, že musí ukázať, že je tým ospevovaným generačným talentom, ktorý má priniesť do hlavného mesta vytúžený titul.
Extrémnu pozornosť pútal aj jeho nováčikovský súboj so „zázračným dieťaťom“ z Kanady, s jednotkou draftu 2005 Sidneym Crosbym.
Obaja fenomenálni hokejisti hneď v prvej sezóne dokázali, že NHL v nich má superhviezdy na roky dopredu. Ovečkin ako nováčik nazbieral 52 gólov, 54 asistencií a tesne zdolal Crosbyho (39 gólov + 63 asistencií) v súboji o Calderovu trofej pre najlepšieho prvoročiaka.

„Veľmi rýchlo sme zistili, že máme medzi sebou výnimočného hokejistu. Ukazoval to na tréningoch, ako aj v zápasoch. Takí hráči sa rodia raz za čas,“ vravel Glen Hanlon, ktorý viedol ruského kanoniera počas jeho prvých rokov v profilige. Neskôr zasadol aj na lavičku slovenskej reprezentácie, keď v apríli 2010 nahradil Jána Filca.
Elitný strelec potvrdzoval svoju kvalitu aj v nasledujúcich sezónach. Trofej Rocketa Richarda pre najlepšieho ligového kanoniera vyhral deväťkrát, čo nedokázal a zrejme už ani nedokáže žiadny iný hokejista.
Góly ubúdajú
V roku 2018 sa dočkal aj tímového úspechu, keď Capitals doviedol k zisku Stanleyho pohára. "Už nie sme žiadni smiešni babráci, vyhrali sme NHL! " kričal z otvoreného autobusu počas jazdy šampiónov centrom Washingtonu.
Odvtedy mu pribudli ďalšie šedivé vlasy a bez helmy pripomína „sivého vlka“ na korčuliach. Kanonierske kvality nezaprie, ale pribúdajúce roky zastaviť nedokáže.

V minulom ročníku jeho degres vo výkonnosti dospel do štádia, že fanúšikovia i experti ho posielali do zaslúženého dôchodku. Po prvej polovici sezóny mal na konte len osem gólov a Gretzkého rekord vyzeral viac ďaleko ako blízko.
Potom však našiel stratenú motiváciu, vo zvyšných 36 zápasoch skóroval 23-krát a pomohol Capitals do play off.
Otázniky o tom, čo ukáže v tejto sezóne (zatiaľ dva góly v šiestich stretnutiach), pribúdajú, ale hrajúca legenda si neprajníkov nevšíma.
„Ako počas celej kariéry, na ľade odvediem maximum, čo budem vedieť. Máme viaceré príchody, takmer polovica tímu je nová. Predovšetkým sa musíme zohrať. Potom prídu aj góly,“ vravel pred štartom sezóny, jeho dvadsiatej v drese Caps.
S Putinom na fotke
Ovečkin je vo Washingtone modlou. S o deväť rokov mladšou manželkou, bývalou modelkou Anastasiou vychovávajú dvoch synov a život v hlavnom meste si užívajú.
Lenže keď elitný hokejista opustí Ameriku, stáva sa opäť Rusom.

K hlave štátu Vladimirovi Putinovi má vrúcny vzťah, označuje ho za „svojho“ prezidenta a keď si vyhľadáte jeho profil na instagrame, z prvého miesta tam svieti spoločná fotografia hokejistu a politika.
Práve jeho oddanosť Putinovi, ktorého väčšina civilizovaného sveta viní z invázie na Ukrajinu, je pre viacerých, nielen v zámorí, tŕňom v oku.
Jeho kritici tvrdia, že ako jeden z najpopulárnejších športovcov v Rusku slúži režimu ako tvár politiky a športu.
Politika je však očiernená vojnou voči susednej krajine a šport je medzinárodne izolovaný nielen pre inváziu, ale aj pre dokázaný, štátom podporovaný doping.

V Pjongčangu a Pekingu štartovala zborná bez vlajky a hymny, v Miláne 2026 bude zrejme chýbať úplne. Pre Ovečkina tak zostáva už len jedno pódium – NHL.
Chlapec z plagátu
Ale ani tam mu mnohí úspech, predovšetkým pre kamarátstvo s Putinom, nedoprajú. Keď pokoril hranicu 700 gólov, gratulovali mu Gretzky i Jágr, klaňali sa šéfovia profiligy.
"Lenže keď si zapísal 800. gól, všetci dali ruky preč. Žiadny Gretzky, žiadne ďalšie legendy. Je z neho nový typ celebrity – výnimočný športovec na ceste za rekordom, ktorého však liga nechce propagovať.
V NHL nemajú problém s Ovečkinom, pretože o probléme s Ovečkinom nerozprávajú," glosuje vo svojom komentári Cathal Kelly z najväčšieho kanadského denníka The Globe and Mail.
Dominik Hašek zašiel ešte ďalej. Vyzval šéfov profiligy, aby kapitána Washingtonu zo súťaže vylúčili.

„Ruskí hokejisti nemajú vstupovať do Siene slávy, ich rekordy sa nemajú oslavovať. Každé verejné vystúpenie ruského občana, ktorý oficiálne neodsúdil imperialistickú vojnu, je obrovskou reklamou na krvavé zločiny vrátane genocídy ukrajinských detí,“ napísal bývalý skvelý brankár, teraz hlasný kritik Putinovho režimu.
Ovečkin sa nateraz politických prekáračiek strání a praje si jediné – aby zostal zdravý.
„Stále ukazuje hlad po úspechoch, to ho ženie vpred. Chce byť najlepší a zdolávať rekordy. Ak ho nezradí zdravie, rekord určite prekoná,“ vraví o ňom útočník Tom Wilson.
Či sa tak napokon stane a či bude nasledovať veľká oslava, ukážu najbližšie mesiace. Isté je, že početná časť hokejovej komunity nechce, aby novým „chlapcom z plagátu“ na NHL bol kamarát šéfa ruského režimu.