Nicklas Lidström a Daniel Alfredsson patria medzi to najlepšie, čo v uplynulých rokoch vyprodukoval svetový hokej. Švédske legendy hýrili na rozlúčkovej exhibícii Mariána Hossu dobrou náladou, nechýbali slová chvály.
„Vydarená akcia, užili sme si množstvo zábavy. Je vždy skvelé, ak môžete stretnúť starých priateľov. Zaspomínal sme na spoločné príhody, veľa sme sa nasmiali,“ vravel Lidström.
Najskôr súper, potom kolega
Ikonický severan bol najväčšou hviezdou spomedzi slávnych mien, ktoré prišli na Hossovu rozlúčku. Hoci Kanaďania nesúhlasia a preferujú „svojho“ Bobbyho Orra, Lidström je všeobecne považovaný za top obrancu, ktorý kedy hral v NHL.
Sedemkrát ho vyhlásili za najlepšieho zadáka profiligy, tešil sa zo štyroch Stanleyho pohárov. Spomedzi úspechov v národnom drese vyčnieva zlato z olympiáde v Turíne a titul svetového šampióna z MS 1991.
Fanúšikovia ho obdivovali nielen pre hokejové dovednosti, ale aj pre džentlmenské správanie.
V Trenčíne ukázal, že stále vie rozdávať presné prihrávky a že aj vo veku 53 rokov je v slušnej kondícii. Hossu, s ktorým si zahral v Detroite, spočiatku registroval ako útočnú hviezdu.
„Najskôr bol môj súper, potom spoluhráč. Ťažko sa proti nemu hralo. Bol silný na korčuliach, nenechal sa odstaviť od puku. Vynikal rýchlosťou a keď k tomu pridal tvrdú strelu, obrancovia sa museli mať na pozore,“ priznal.
Starší z bratov Hossovcov prišiel do NHL s povesťou kanoniera, ale postupne rozšíril svoj repertoár a stal sa jedným z najlepších brániacich útočníkov v súťaži.
„Vedel som, že má ofenzívne kvality, ale až keď sme nastupovali v jednom tíme som zistil, že je skvelý aj v defenzíve. Postupne sa vypracoval na elitného hráča na oboch koncoch klziska. Mimo neho bol výnimočný človek a dobrý priateľ,“ priznal Lidström.
V Detroite nechceli prísť o svoj klenot a keď elitný bek ukončil kariéru, ponúkli mu pozíciu vo vedení Red Wings. Aktuálne pôsobí ako viceprezident pre hokejové operácie.
Čítajte viac Neberte ho na vojnu! Hossa už po drafte radšej ani nešiel domov, otec ho skrýval na Floride„Pracujem zo Švédska, sledujem hráčov, priebežne lietam do Detroitu. Mužstvo je v prestavbe, ide o proces, ktorý sa neudeje zo dňa na deň. V novej sezóne je ambíciou postup do play off. Máme mladých hráčov, ktorí potrebujú nabrať skúsenosti. Kvalita im nechýba, náš klub čaká svetlá budúcnosť,“ vyjadril sa.
Špeciálny hráč
S Hossom si zahral aj Alfredsson, ktorý mu pomáhal na začiatku kariéry v Ottawe. Dlhoročný kapitán Senators si zobral mladého Slováka pod ochranného krídla a radil mu, kde sa dalo.
"Od začiatku dával zo seba veľkú energiu. Najskôr bol plachý, musel sa prispôsobiť novému prostrediu. Mal presnú strelu, palicovú techniku, rýchlosť, ale za mňa bola jeho najväčšia devíza pracovná morálka.
Vždy išiel naplno, nevypustil ani sekundu. Strhol tým aj spoluhráčov," spomínal bývalý elitný útočník, ktorý vlanil oslávil 50. narodeniny.
V roku 2005 sa ich cesty rozišli, keď Hossa putoval do Atlanty výmenou za kanadského snajpera Danyho Heatleyho.
„Pamätám si to dodnes – dozvedel som sa to počas hrania golfu. Nebol som nadšený, lebo Mariána som si obľúbil ako hráča i človeka. Heatley mal kvalitu, odviedol v drese Senators dobrú robotu. Ale pri Mariánovi ste mali pocit, že ide o špeciálneho hokejistu,“ vravel.
Lidström, Alfredsson a Hossa mali niečo spoločné – neprezentovali sa hviezdnymi maniermi, za seba nechávali hovoriť výkony na ľade. Nesebecké správanie stálo za vznikom ich priateľstva.
„Aj keď už patril medzi najlepších útočníkov v súťaži, zostal sám sebou. Skromný, priateľský, vždy ochotný pomôcť. Patrí mu za to rešpekt a obdiv, rovnako aj jeho rodičom a bratovi, ktorí ho formovali. Isto sú na neho patrične hrdí,“ vyjadril sa Alfredsson o bývalom spoluhráčovi.
Zo Slovenska si odniesol milé zážitky i fotografie Čákovho hradu v mobile.
„Trenčín sa mi páčil. Malebné mesto, plné priateľských ľudí. Úžasné, akých hráčov dokázala Dukla vychovať. Hossu, Cháru, Gáboríka ako víťazov Stanleyho pohára, ale aj ďalších. Som rád, že som niektorých z nich mohol stretnúť,“ dodal.