„Užíva si to. Život si nekomplikuje filozofickými úvahami, čo je čierne, je preňho čierne a biele zostáva bielym. Akceptuje realitu a vie sa podľa nej zariadiť,“ vraví športový psychológ Peter Bielik.
Po premiérovom góle články o ňom lámali čitateľské rekordy. Čím to je?
Je to azda aj trošku úsmevné, lebo strelil prvý gól v NHL a malo to podobný ohlas ako zlato Petry Vlhovej v Pekingu. Sú to paradoxy modernej doby. Juraj však púta pozornosť už od olympiády. Je to prototyp vydareného športovca pre všetky generácie Slovákov, ktoré milujú hokej. Takto si ľudia predstavujú úspešného mladého človeka. Zapadá tiež do mozaiky ideálneho mediálneho obrazu.
Nie je však zvláštne, že ľudí zaujíma dianie okolo neho viac ako správy o cenách energií, vojne či iných spoločenských udalostiach?
Je aj nie je. Potvrdzuje sa, že šport je obrovský fenomén. V určitých obdobiach – aj v marazme, v ktorom žijeme – prekryje akékoľvek iné závažné témy. Slafkovský to dokázal. Pôsobí veľmi bezprostredne, ako neskazený chalan. Možno to Slovákom padlo vhod, konečne vidia niečo pozitívne. Niečo mladé a úspešné. Vedia sa s tým stotožniť a fandiť.
Potrebujeme akéhosi hrdinu, aby sme mohli povedať – pozrite sa, aj my sme v niečom dobrí?
Presne tak. Práve šport – u nás najmä hokej – má tento potenciál. Vždy sme mali svojich hrdinov. Je to prirodzené. Bolo to tak už v antickom Ríme, úspešní športovci aj tam požívali veľkú úctu.
Na sociálnych sieťach sme však zaregistrovali aj nenávisť – napríklad voči Shaneovi Wrightovi, ktorý so Slafkovským súperil o pozíciu draftovej jednotky. Nepreháňame to trošku?
Každý extrém v sebe skrýva dve polarity. Pozitívnu aj negatívnu. Juraja tak veľmi obdivujeme, že nedokážeme ani odlíšiť, čo je športové a čo je už za čiarou. Glorifikujeme a idealizujeme si ho, potom vzniká polarita v štýle – neubližujte nášmu hrdinovi.
Čítajte viac Zabil dvoch fanúšikov, inému odstrelil z hlavy. Montreal miluje Slováka
A teraz si predstavte, že by ho Montreal na nejaký čas poslal na farmu (smiech). No neviem si predstaviť tú odozvu. Fanúšikovia by to azda prežívali ešte ťažšie ako Juraj. On to zvládne, neviem, či spoločnosť tiež. Lebo všetko, čo ho trošku spochybňuje, dnes dokážeme nenávidieť. Je to súčasť vášne.
Mimochodom, chceli by ste byť v jeho koži?
Neviem si to predstaviť, som spokojný s tým, čo robím (úsmev). On si to však užíva. Zdá sa, že život si nekomplikuje filozofickými úvahami, čo je čierne, je preňho čierne a biele zostáva bielym. Akceptuje realitu a vie sa podľa nej zariadiť.
Dá sa povedať, že – odhliadnuc od jeho hokejových zručností – by väčšina populácie takýto tlak nezvládla?
Určite by ho nezvládla. Je to však práve preto, že Slafkovský nerieši veci naokolo. To, čo mu doteraz fungovalo, toho sa drží aj naďalej. Ten chalan nespadol z neba zo dňa na deň, niečo už má za sebou, aj zahraničnú cestu, prešiel si všeličím. Trošku mi pripomína Petra Sagana. Obaja v tom majú jasno, idú buď doprava alebo doľava a keď sa už rozhodnú, nešpekulujú, či urobili správne. V tomto sú si veľmi podobní.
Obaja sú aj veľkí fešáci, navyše, veľmi vtipní a rýchlo si získavajú davy…
To je ďalší moment. Nazval by som to charizmou bezprostrednosti. Na nič sa nehrajú, do ničoho a nikoho sa neštylizujú. A takto komunikujú aj s médiami, s fanúšikmi i na sociálnych sieťach. Ľudia to milujú, cítia, že sú k nim bližšie. Toto sa nedá naučiť. Keď to človek v sebe má a je šikovný ako oni dvaja, je z toho zaručene raketový nástup.
Slafkovský sa od štrnástich rokov o seba stará sám. Naučilo ho to samostatnosti?
Jednoznačne. Okrem toho, že je mimoriadne talentovaný a má aj ideálne fyzické parametre, samostatnosť ho posúva vpred. Inak by toto všetko, čo sa okolo neho teraz deje, nezvládol. Azda si aj ostatní mladí športovci vezmú príklad. A nielen Slafkovský, ale aj Šimon Nemec či Martin Fehérváry. Ten si prešiel ozaj tŕnistou cestou samostatnosti a aj vďaka tomu je tam, kde je.
Je to všeobecný návod pre mladého hokejistu – odíď z domu čím skôr?
Nezovšeobecňujem to. Samostatný môžete byť aj v domácich podmienkach, nielen v zahraničí.
Montreal je náročné prostredie. Dá sa povedať, že ak je niekto pripravený zvládnuť jeho špecifickosť, potom je to práve Slafkovský?
Už len samotná kombinácia, že Juraj bol jednotkou draftu, že si ho vybral Montreal a zvládol v ňom aj prípravné obdobie, vyvoláva rešpekt. Väčší borci nedokázali uniesť podobný tlak. Aj keď sezóna sa len začala a uvidíme, ako mu to pôjde ďalej. Úvod však zvládol excelentne.
Montreal, to sú dva milióny hokejových fanatikov. Dá sa to vôbec k niečomu prirovnať?
Je to niečo ako futbalová Brazília, alebo fanúšikovia SSC Neapol či tradičné anglické kluby ako Liverpool a Manchester United. Hrať tam je šťastie i prekliatie zároveň. Môžete tam získať večnú slávu, ale môže vás to aj zomlieť.
Slafkovský po víťaznom zápase s fanúšikmi v hľadisku chvíľami koketoval. Sú to pomyselné góly, ktoré takto strieľa?
Jednoducho to vie. Kanadské publikum je hokejovo vyspelé, nečaká, že bude lámať rekordy v produktivite. Ak Juraj zostane pevne nohami na zemi, tamojšie obecenstvo ho bude mať rado. Nemusí hneď roztrhnúť vrece s gólmi.
Ľudia z vedenia tímu v dokumente priznali, že si ho vybrali aj preto, že ustál tlak 5,5 miliónovej krajiny. Znamená to, že sú presvedčení o jeho mentálnej sile?
Sledovali ho veľmi dlho. Videli, ako zvládol olympiádu i majstrovstvá sveta. Kanaďania dobre vedia, že aj na Slovensku je hokej športom číslo jeden a že Slafkovský tento tlak ustál. Všetky ukazovatele ľuďom v Canadiens naznačili, že ak ich prostredie niekto zvládne, potom je to Slafkovský.
Čiže Montreal je vlastne také malé hokejové Slovensko?
Dá sa to tak povedať. Sme niečo ako filter pred Montrealom.
Čítajte viac Zámorský reportér oznámil, či Slafkovský nastúpi v nočnom zápase
Bývalí hráči mu často radia, aby vypol televízor, odstrihol sa od sociálnych sietí. Dá sa to vôbec?
Komentármi odborníkov a rôznymi diskusiami na fanúšikovských fórach by sa asi naozaj nemal zaoberať. Sociálne siete dokážu povzbudiť, keď sa vám darí, ale keď nie, vedia to zrátať. V tomto smere žijeme omnoho náročnejšie časy ako kedysi. Ako v ére Pálffyho, Bondru či Šatana.
Na rozdiel od iných miest v Severnej Amerike, v Montreale nemá žiadne súkromie – vyjde na ulicu a každý ho spozná. Čo sa s tým dá robiť?
Asi to, čo robil doteraz. Prijať to. Juraj je typ, ktorý sa teší pozornosti v primeranej miere, má rád kontakt, nie je žiadny introvert. A opäť sa vrátim k olympiáde – mal dobrú predprípravu, lebo to, čo zažil na Slovensku, tiež nebolo jednoduché. Dôležité je, že zostáva nohami pevne na zemi. Vie si to aj užiť a tiež plne sa koncentrovať.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk