Elitní obrancovia si zahrali spolu na olympiádach, Svetovom pohári či na MS 2012, kde pomohli Slovensku k zisku strieborných medailí.
Sekera bývalého kolegu predbehol, kariéru ukončil pred dvoma mesiacmi.
„Hokeja sme si užili dostatok, teraz sú na rade najbližší,“ vraví rodák z Bojníc.
Koniec po 25 rokoch. Prekvapilo vás Chárovo rozhodnutie?
Nie, veď vo veku 45 rokov už veľa hráčov nehrá. Po tom všetkom, čo dokázal, si aj on povedal, že stačilo. Určite zavážila rodina a zrejme aj telo ho už neposlúcha ako kedysi. Končí v najlepšom čase.
Musia sa skúsení harcovníci viac prehovárať k tréningom a letnej príprave ako mladší hráči?
Nemyslím, že je to o tom. Každý sa chce čo najlepšie starať o vlastné telo, či je to športovec alebo bežný človek. Skôr ide o inú vec. Profesionálny športovec počas kariéry nevidí poriadne rodinu, možno pár mesiacov do roka. Na človeka to potom doľahne.
Podľa mňa je to aj Zdenov prípad. Posledné sezóny strávil vo Washingtone a v New Yorku, zatiaľ čo rodina zostala v Bostone kvôli školám. Viem si predstaviť, že v tomto smere to bolo pre neho náročné.
Čítajte viac Jágr môže hrať, nemá deti. Cháru čaká nová etapa
V čom bol výnimočný?
Ťažko vybrať jednu vec. Úžasnou pracovnou morálkou sa vypracoval medzi najlepších obrancov ligy. Získal Norrisovu trofej, vyhral Stanleyho pohár.
V defenzíve mal vždy na starosti najlepších hráčov súperov, úspešne sa zapájal do útoku. Tvrdý, nekompromisný zadák, príkladný líder. Skvelý parťák do kabíny, vždy rozvážny a inteligentný. Klobúk dole pred jeho kariérou.
Schytali ste niekedy jeden z jeho povestných bodyčekov?
Nespomínam si na to, až tak často sme proti sebe nenastupovali. Pamätám si na play off sériu Buffala s Bostonom. Cez Bruins sme neprešli aj preto, že cez Zdena sa ťažko presadzovalo. Napriek veľkej výške mal skvelý pohyb.
Tréneri si pochvaľovali jeho líderské schopnosti. Bol nekompromisný aj v kabíne?
Ani nemusel byť, chalani ho poslúchali aj bez toho. Bol autoritou, mal veľký rešpekt. Čo povedal, to platilo.
Čítajte viac Chára - pán veľký. Američania zostali nostalgickí, Česi spomínajú Čaputovú
Oznámili ste koniec s tým, že chcete tráviť viac času s rodinou, Chára uviedol podobné dôvody. Dospeje každý hráč do štádia, keď je pre neho rodina viac ako hokej?
Áno, je to prirodzené. Veľa vecí sa zmení, keď prídu na svet deti. Narodí sa prvé, potom ďalšie a človek následne rozmýšľa úplne inak.
Bude mať reprezentácia dôstojných nástupcov?
Určite. Výmena generácií je bežný proces. Máme chalanov, ktorí Zdena a mňa nahradia. Erik Černák s Martinom Fehérvárym patria medzi dôležitých obrancov vo svojich tímoch. K úspešnej kariére má nakročené aj Šimon Nemec.
Plus, sú tu aj ďalší talentovaní zadáci, ktorí sa môžu presadiť v zámorí či v Európe. Keď budú na sebe poctivo pracovať, potykajú si so šťastenou a vyhnú sa im zranenia, majú šancu preraziť.
Boston láme Cháru, aby zostal v štruktúrach Bruins ako klubový funkcionár. Nemáte podobné ambície?
Vôbec. Som rád tam, kde som teraz – doma. Dávam si pokoj od všetkých hokejových vecí. Chcem sa venovať rodine a vidieť deti vyrásť. Keď budú staršie, potom sa možno vrhnem na nejaký hokejový projekt. Ale teraz nič podobné nepripadá do úvahy, pár rokov si dám oddych.
Nebude vám za hokejom smutno?
Nebudem vám klamať – momentálne mi vôbec nechýba. Pozriem si zápasy v televízii. Ale hranie, trénovanie či myšlienka robiť trénera či funkcionára, to mi nateraz nič nehovorí.
