Svoje by o tom vedeli povedať aj viacerí Slováci. Menej je takých, ktorí naplnili očakávania a generálni manažéri neľutovali, že cenený draftový výber venovali práve im.
V 1. kole si kluby dosiaľ vybrali dvanásť hráčov spod Tatier. Bližšie sme sa pozreli na štyroch, ktorých kariéra sa uberala rôznymi smermi.
PRESADILI SA
Marián Hossa (1997, číslo 12)
Najväčšia slovenská hviezda, aká kedy žiarila v profilige, bola od začiatku dobrou voľbou. Funkcionári Ottawy urobili skvelý ťah, keď si v roku 1997 vybrali trenčianskeho mladíka, ale neskôr boli na smiech, keď Hossu nerozumne vymenili do Atlanty. Univerzálny krídelník sa postupne vypracoval medzi najlepších útočníkov v súťaži.
„Famózny hráč, ktorému sa počas kariéry nedostalo dostatočného uznania. Vedel útočiť, brániť, zobrať mu puk bolo takmer nemožné. Navyše je veľmi milý a príjemný. Možem o ňom vravieť len v dobrom,“ spomínal na bývalého spoluhráča z Chicaga Viktor Svedberg.
Hossa ozdobil famóznu kariéru ziskom troch Stanleyho pohárov. Vlani v novembri ho ako tretieho rodáka zo Slovenska (po Petrovi Šťastnom a Stanovi Mikitovi) uviedli do Siene slávy.
Foto: SITA/AP, Matt Slocum
Marián Gáborík (2000, číslo 3)
Keď zámorskí skauti počas sezóny 1997/1998 sledovali extraligový debut 16-ročného chlapca, ihneď vedeli, že ide o výnimočný talent. Gáborík sa na NHL pripravil v drese Dukly Trenčín a o jeho služby sa strhla bitka ešte pred príchodom do profiligy. Napokon išli na drafte 2000 pred ním len dvaja hráči – brankár Rick DiPietro a útočník Dany Heatley.
„Je neobyčajne rýchly a aj dobrý strelec. Ako center musíte byť rýchlostne veľmi efektívny, aby ste ho mohli zásobovať kvalitnými pukmi,“ povedal o ňom jeho bývalý spoluhráč Adrian Kempe.
Gáborík sa v Minnesote vypracoval medzi hviezdy, ale chýbal mu tímový úspech. Toho sa dočkal až v roku 2014, keď v drese Los Angeles získal vytúžený Stanleyho pohár. Kariéru ukončil predčasne pre problémy s chrbtom.
Foto: SITA/AP, Tom Olmscheid
NEUSPELI
Marek Zagrapan (2005, číslo 13)
Príbeh rodáka z Prešova dokazuje, že nie každý talent má istú miestenku v NHL. V roku 2005 si ho ako jednotku a celkovo ako trinásteho hráča v poradí vybralo Buffalo. Až za ním išli mená ako T. J. Oshie, Paul Stastny, Justin Abdelkader či Kris Letang – hviezdy, ktoré pôsobia v profilige doteraz.
Hoci skauti opisovali Zagrapana ako talentovaného krídelníka s čuchom na góly, v najlepšej lige sveta si nikdy nezahral. „Keď sa na to pozerám s odstupom, veľa vecí by som urobil inak. Neviem však vrátiť čas,“ uviedol v jednom z rozhovorov. V uplynulej sezóne pôsobil v Prešove.
Foto: SITA, Jakub Julény
Róbert Döme (1997, číslo 17)
Zo Senice do Pittsburghu. Döme si zvolil cestu, ktorá je pre súčasné talenty bežná – odchod do zahraničia v mladom veku. Rýchlo sa presadil v juniorkách a v drafte 1997 si ho vybrali slávni Penguins.
V Pittsburghu sa stretol aj s Jaromírom Jágrom, ktorý bol už v tom čase veľkou hviezdou. Döme však v prvom tíme neuspel, spolu odohral len 53 zápasov. Aktívnu kariéru ukončil pomerne skoro – už v tridsiatke.
„Mal som zdravotné problémy, ktoré som nikdy nechcel vyťahovať na verejnosť. Koniec kariéry bolo to najrozumnejšie, čo som mohol urobiť,“ povedal v rozhovore pre Pravdu. Vlani viedol z pozície hlavného kouča Slovan Bratislava, kde predčasne skončil. Nedávno sa stal novým trénerom Dukly Trenčín.
Foto: SITA, Martin Havran
