Ozvali sa hlasy, že slovenský brankár si po nevydarenej premiére zatvoril dvere do prvého tímu New Yorku Rangers.
Ján Lašák (42), ktorý debutoval v profilige pred takmer 20 rokmi ako prvý gólman zo Slovenska, ostro nesúhlasí.
„Také veci rozprávajú len ľudia, ktorí hokej nikdy nehrali a nerozumejú mu,“ reaguje reprezentačný kouč brankárov.
Lašák, Staňa, Budaj, Halák, Húska – päť slovenských brankárov v NHL za 20 rokov. Je to veľa alebo málo?
Samozrejme, že veľmi málo. Počet by mal byť niekoľkonásobne väčší.
Od Halákovho debutu fanúšikovia čakali 15 rokov na premiéru ďalšieho gólmana zo Slovenska. Prečo tak dlho?
Nevyprodukovali sme nikoho, kto by sa tam dostal. Aj v tomto prípade existuje jednoduchá odpoveď, ale nie je v mojom záujme riešiť to, čo bolo v minulosti.
Je ťažšie pre brankára z Európy presadiť sa v profilige? Preferujú kanadsko-americké tímy domácich hráčov?
Určite nie. V lige je veľa gólmanov z Fínska, Švédska, Ruska, nechýbajú Česi. Všetkých zaujíma, kto čo chytí, a nie to, odkiaľ pochádza.
Ozvali sa hlasy, že nevydarený debut Húskovi zavrie dvere do prvého tímu Rangers. Súhlasíte?
Rezolútne nie. Také veci rozprávajú ľudia, ktorí hokej v živote nehrali a nič o ňom nevedia. Dostať sa do NHL je dlhodobá cesta. Poviem to takto – ak by aj Húska vychytal nulu, bolo jasné, že keď uzdraví Šesťorkin (brankárka jednotka Rangers, pozn. red.), Adam sa vráti na farmu. Mohol mať aj 50 zásahov a Rangers by neurobili to, že ho nechajú v prvom tíme a pokúsia sa vytrejdovať Šesťorkina. Poznám myslenie zámorských manažérov.
Adam dostal zápas, pretože si ho zaslúžil. Nikto v klube nebude nad ním lámať palicu po jednom nevydarenom stretnutí. Aj preto, že je talent, ktorý Rangers na univerzite veľmi chceli. Aj mne volali, nech nepodpíše inému klubu, keď bude voľný hráč po odchode z univerzity. Veľmi o neho stáli, investovali do neho finančné prostriedky. Žiadne dvere si nezavrel. Musí naďalej makať na farme a šanca opäť príde. Ak nie v Rangers, tak v inom mužstve.
Čítajte viac Húskovi sedmičku nevyčítali. Hororovú fázu odštartoval gól jednou rukou
Bolo nefér, že ho tréneri postavili na zápas proti Coloradu, ktoré má v NHL jednu z najlepších ofenzív?
Asi je to jedno. Liga je veľmi vyrovnaná. Mužstvá hrajú veľký počet zápasov v krátkej dobe, nie každý vám vyjde. Áno, Avalanche sú najofenzívnejším mužstvom v súťaži a Adam to určite mal ťažšie ako proti iným tímom. Ale na druhej strane, kvalita je všade.
Zatrasie so psychikou mladého hráča, keď ho povolajú do prvého tímu, nevyjde mu debut a obratom ho pošlú na farmu?
Je extrémne ťažké chytať v NHL po psychickej stránke. A hrať v Madison Square Garden je ešte náročnejšie. Je to modla všetkých športových arén na svete. Každý ju rešpektuje, každý v nej chce predviesť najlepší výkon. Chytať v NHL je obrovský tlak, pre Adama to bola dobrá skúsenosť. Bude na ňom, ako sa s tým vyrovná, ale nemyslím si, že by ho neúspešný debut položil. Možno na pár dní áno, ale určite nie kariérovo.
Ako si pamätáte na svoj debut proti St. Louis?
Veľmi dobre. Nashville bol už 30 zápasov mimo play off, do konca sezóny zostávali tri stretnutia. Spoluhráči ju dohrávali tak, aby sa nezranili. Išli sme na ľad a kričím na nich: poďme, páni, poďme. Otočili sa na mňa v zmysle, čo nás budíš…
Chytili ste aj tri strely z hokejky Pavla Demitru. Gratuloval vám vtedy k prvému zápasu v NHL?
Určitý očný kontakt a krátka debata prebehli, ale vtedy sme sa veľmi nepoznali. Bol som mladé ucho, on ostrieľaný rutinér. Registroval ma, ale spolu sme hrávali až neskôr.
Mrzí vás spätne, že zo šiestich duelov v NHL ste nevychytali výhru?
Mám 42 rokov, tri krásne deti. Človek takému niečomu nedáva v živote veľkú prioritu. Ale zo športovej stránky, viac ma mrzelo, že som sa v NHL neudržal, ako to, že som nevyhral zápas. Ale to sú spojené nádoby. Ak by sa mi podarila výhra, ľahšie by som v lige zostal.
Foto: TASR, Dušan Hein
Predtým legendárny Roman Čunderlík, teraz vy a Húska. Prečo a čím je zvolenská brankárska škola úspešná?
Čuňo vybehol trochu neskoro, že? (smiech). Ja som mal vo Zvolene veľké šťastie na ľudí. Do 20 rokov sa mi venovali, prešli so mnou určitý vývoj. Či už to bol František Kučera, ktorý stále v klube trénuje brankárov, alebo nebohý Peter Ševela, ktorý mi veľmi pomohol v kariére.
Má Slovensko brankárske talenty? Nebudú musieť fanúšikovia čakať na debut medzi elitou ďalších 15 rokov?
Máme chlapcov, ktorým by sa to mohlo podariť skôr. Ale minimálne máme takých, ktorí sa presadia vo svetových ligách. Ročníky 2004, 2006 sú silné, aj v 2007 nájdeme solídnych chalanov a videl som šikovných adeptov aj medzi 2008. Keď s nimi budeme dobre pracovať a nebude covid, pretože pandémia nás zabrzdila, tak sa dočkáme ich zlepšenia.
Mená ako Filip Belányi, Samuel Hlavaj, Eugen Rapčan, Roman Rychlík či David Borák svedčia o tom, že už teraz máme talenty, ktoré majú na to, aby o rok-dva pravidelne chytali extraligu. Verím, že chalani potvrdia svoju výkonnosť v nižších ligách a cez extraligu sa dostanú do kvalitnejších súťaží.
Čítajte viac Správne rozhodnutie Šatana. Z mladíkov rastú osobnosti