Keď v sezóne 1995/96 získal v trenčianskej juniorke 91 bodov v 53 zápasoch za 42 gólov a 49 asistencií, mal len sedemnásť rokov.
Vedeniu Dukly to však bolo jedno. Rozhodli sa, že šikovnému a rýchlemu chlapcovi dajú šancu v prvom tíme. Oplatilo sa. Hossa získal v prvom ročníku medzi seniormi v 53 zápasoch základnej časti slovenskej ligy 54 bodov (30+24).
K tomu pridal ešte aj po päť gólov a asistencií v siedmich stretnutiach vyraďovacej časti. Nie div, že sa mu v sezóne 1996/1997 podaril husársky kúsok. Hral na seniorských majstrovstvách sveta a stihol aj šampionáty do 18 a 20 rokov.
Celkovo dvanásty výber draftu NHL v roku 1997 si v prvej zámorskej sezóne najskôr zvykal na užšie klzisko a tvrdosť vo WHL. Kruté sito, ktoré v nižších zámorských súťažiach rozdelí talenty od šedého priemeru, po roku v Portlande zanechal.
A odvtedy opustil NHL len vo výlukovej sezóne 2004/05, ktorú odohral za Moru a Duklu. Cez Ottawu Senators, Atlantu Thrashers, Pittsburgh Penguins a Detroit Red Wings otvoril v roku 2009 chicagskú kapitolu. V bohatej kariére 41-ročného krídelníka je zapísaná zlatými písmenami.
Predtým to skôr vyzeralo, že z trojnásobného šampióna NHL so Chicagom bude smoliar, akého si najlepšia hokejová súťaž nepamätá. Hossa totiž v na konci sezóny 2007/2008 vymenil Atlantu za Pittsburgh, aby získal Stanleyho pohár.
Vo finále však Penguins padli s Detroitom, a tak sa v nasledujúcej sezóne upísal Red Wings. Čo sa stalo? Pittsburgh oplatil súperovi prehru z predošlého ročníka. Získal Stanleyho pohár a Hossa bol znova na strane porazených.
Do tretice mu to však už vyšlo. V sezóne 2009/10 podpísal dlhoročnú zmluvu so Chicagom a získal prvý z troch Stanleyho pohárov v kariére.
A zvyšok je história, ktorá Hossu priviedla do Siene slávy NHL, kde sa pridal ku krajanom Stanovi Mikitovi a Petrovi Šťastnému. V reakcii na tento fakt, resp. na tri úspešné a dve neúspešné účasti vo finále (2008 a 2009) povedal:
„To, že sa dokážete dostať cez neúspechy vás posilní. Možno je trojka pre mňa čarovná. Nie iba preto, že som trikrát uspel vo finále, ale aj preto, že som tretím Slovákom v Sieni slávy.“