Legendárny hokejista Stan Mikita, ktorý daroval svoj mozog na výskumné účely, trpel na sklonku života chronickou traumatickou encefalopatiou (CTE). Toto neurodegeneratívne ochorenie vzniká v dôsledku opakovaných úrazov hlavy.
Slovenskému rodákovi diagnostikovali aj demenciu s Lewyho telieskami. Kombinácia týchto dvoch ochorení podľa štúdie Bostonskej univerzity viedla k úmrtiu víťaza Stanleyho pohára z roku 1961.
Bez helmy
Mikita odohral v NHL 22 sezón – všetky výhradne za Chicago Blackhawks. Je držiteľom viacerých klubových rekordov, nedávno ho zaradili medzi sto najlepších hráčov histórie NHL. Zomrel vlani v auguste vo veku 78 rokov.
O jeho talente vedeli všetci, no nie každý tušil, že patril k vyznávačom tvrdej hry. Nekompromisný útočník sa nebál zhodiť rukavice, počas prvých piatich rokov v profilige zaznamenal za sezónu sto a viac trestných minút.
Zrejme si poviete, že v porovnaní so štatistikami terajších hokejistov to nie je vysoké číslo, ale je tu jeden zásadný rozdiel – Mikita odohral väčšinu kariéry bez helmy.
Nárazy na mantinel, údery do hlavy, otrasy mozgu – rodák z obce Sokolče, ktorú zatopili pri vybudovaní priehrady Liptovská Mara, toho musel znieť skutočne dosť.
„Ak chceme pochopiť procesy, ktoré vplývajú na mozog, treba aspoň v jednoduchosti poznať mechanizmy kraniocerebrálnych úrazov. Mozog sa nachádza v lebke, v ktorej je ešte obalený mozgovým obalom, tvrdou plenou a tu si akoby leží vo vodnej posteli likvoru, čo je mozgovomiešna tekutina,“ vysvetľuje zástupca prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB v Bratislave MUDr. Martin Novotný.
VIDEO: Profil Stana Mikitu
Ak chce laik pochopiť, čo sa deje s mozgom pri údere do hlavy, postačia mu základné fyzikálne znalosti.
"Pri úraze hlavy sa uplatňujú veľmi zjednodušene dva základné fyzikálne mechanizmy – posuvný a akceleračný. Pri prvom dochádza ku vzájomnému kontaktu hlavy a druhého telesa, s ktorým si vzájomne odovzdávajú kinetickú energiu. Sily sa prenášajú z jedného telesa na druhé, v tomto prípade ide o priamy kontakt hlavy s iným telesom – napríklad úder do hlavy.
Akceleračný úraz vzniká bez priameho nárazu hlavy na iné teleso. Úlohu tu zohráva akcelerácia a decelerácia, voľný pohyb mozgu v intrakrániu a interakcia mozgu a lebky. Mechanizmy sa môžu medzi sebou kombinovať. Takto potom vznikajú zmeny na mozgu, ktoré je možné klasifikovať ako komócia, kontúzia a kompresia či difúzne axonálne poranenie," pokračuje odborník.
Meniaca sa osobnosť
Nosenie ochrannej prilby sa v NHL stalo povinným až pred štartom sezóny 1979/80. Veľa hráčov dlho považovalo helmu za zbytočnú a obmedzujúcu. Mikita bol jedným z prvých, ktorí ju začali nosiť pravidelne.
Hoci technológia pri výrobe ochranných prvkov sa neustále posúva vpred, ani tá najkvalitnejšia prilba vás pred úrazmi dostatočne neochráni.
Foto: SITA/AP
„Helma síce čiastočne dokáže ochrániť pred priamym kontaktom s druhým telesom, avšak keď zoberieme v úvahu kombináciu mechanizmov pri úrazovom deji, tak to nie je dostatočná ochrana. Jedinou prevenciou je úplne sa vyhýbať kontaktu,“ upozorňuje Novotný.
Daň za lukratívne zmluvy v špičkových kontaktných športoch je vysoká. Zranenia hlavy majú vplyv nielen na fyzické, ale aj psychické zdravie.
„Opakované stredne ťažké poranenie mozgu vedie k rozvoju CTE a to sa prejaví v zmenách v správaní sa. Podľa priateľov a rodiny sú jedinci podráždenejší, nahnevaní či ľahostajní. Samovraždy sú menej časté. U jedincov sa vyskytujú poruchy kognitívnych funkcií, napríklad občasné poruchy pamäte. Neskôr sa môže objaviť porucha pohybu napr. parkinsonizmus, rečové a okohybné poruchy či ojedinele demencia,“ dodáva Novotný.
Úrazy hlavy a poranenia mozgu sú v hokeji bežné, ale stále to nie je nič v porovnaní s americkým futbalom. Nedávny výskum ukázal, že u viac ako sto hráčov Národnej ligy amerického futbalu (NFL) bola po ich smrti zistená CTE.
Foto: SITA/AP, Winslow Townson
Jedným z nich bola aj ofenzívna hviezda tímu New England Patriots Aaron Hernandez. Ten v roku 2017 spáchal samovraždu, zatiaľ čo si vo väzení odpykával trest za vraždu. Mal len 27 rokov. Experti v oblasti medicíny sa neskôr vyjadrili, že jeho stav bol najťažším prípadom CTE, objaveným u niekoho takého mladého, ktorý by výrazne ovplyvňoval rozhodovanie, úsudok a kognitívne schopnosti.
Lekári teraz dúfajú, že športovci a šéfovia NHL či NFL nebudú pred situáciou naďalej zatvárať oči a aktívne sa zapoja do riešenia problému.
„Veríme, že zistenie, ktoré sa nám podarilo vďaka Stanovi Mikitovi, podnieti väčšiu angažovanosť hokejovej komunity v našom výskume. Bez jej zapojenia máme len veľmi malú šancu liečiť a predchádzať CTE v budúcnosti,“ zdôraznil Chris Nowinski, zakladateľ Nadácie na podporu výskumu otrasu mozgu.