„Je to lotéria. Človek netuší, čo sa odohráva v hlavách manažérov. Keď sa 1. kolo blížilo ku koncu, pomaly som začal strácať nádej,“ spomína si slovenský útočník na svoj deň s veľkým D.
Kedy ste prvýkrát pocítili, že v hľadisku vás sledujú skauti z NHL?
Bolo to počas niektorého z juniorských zápasov Slovenska na medzinárodnom fóre – mohol som mať asi šestnásť, možno sedemnásť rokov. Za morom sa proces skautovania mladých hráčov začína ešte o niečo skôr.
Spomínate si na situáciu, keď vám v šatni povedali: Marko, v hľadisku sú ľudia z NHL a prišli sa na teba pozrieť…
Vždy, keď sme cestovali na väčší turnaj, tušili sme, že tam bude niekto spoza oceánu. Už ani neviem, ako veľmi som bol nervózny, ale v každom prípade mi to zostalo v hlave. Vedel som, že ak podám dobrý výkon, môžem ich osloviť a zapíšu si ma do diára. Pre mňa to bola vždy pozitívna motivácia, ale poznal som aj hokejistov, ktorým to zväzovalo ruky.
Ako hráčov kontaktovali agenti?
Záležalo to na tom, či mali s niekým podpísanú zmluvu, prípadne boli s klubom aspoň ústne dohodnutí. Záujem o nás spravidla riešil náš hokejový agent.
Foto: SITA/AP, JOHN WOODS
Čo všetko skautov zaujímalo?
Väčšinou sme s nimi neboli v žiadnom kontakte, prvýkrát sme sa spolu rozprávali až na preddraftových testoch tesne pred draftom. Spomínam si, že postupne som sa zhováral s desiatkami zástupcov klubov NHL a pýtali sa ma rôzne otázky.
Aké?
Najviac na rodinu – zázemie, v ktorom som vyrastal, na rodičov – či a ako ma podporovali v hokejovom raste. Samozrejme, nechýbala ani tradičná otázka – čo by som mohol ponúknuť ich mužstvu.
Ako reagovali na fakt, že váš otec bol úspešný hokejista?
Určite to bolo plus. Mnohí z nich vedeli, že hrával hokej a za sebou má veľmi solídnu kariéru.
Koľko rozhovorov ste takto absolvovali?
Asi dvadsať. Každý trval viac ako pol hodinu. Veru, po jednom dni som toho mal celkom dosť (smiech). Bolo to veľmi hektické, ale čo človek nespraví pre to, aby sa dostal do NHL, všakže? Nie všetci hráči to však mali také nahustené ako ja. Väčšina musela ísť na päť, možno šesť pohovorov.
Foto: SITA/AP, Jonathan Hayward
Rok pred draftom sa tvoria rebríčky hráčov, ktoré napovedajú, z ktorého miesta by si ich kluby mohli vybrať. Sledovali ste ich?
Určite áno. Myslím si, že každého, kto má v drafte akú-takú šancu, to zaujíma. Mne predpovedali druhé či tretie kolo a nakoniec z toho bol výber medzi elitnou tridsiatkou. Vysníval som si ho a tak to nakoniec aj vyšlo. Rebríčky tvoria ľudia, ktorí sa v hokeji vyznajú a väčšinou im to aj vyjde. Sú však aj prípady, keď sa kluby na ich základe nerozhodujú. Predsa len by som ešte dodal, že byť v 1. kole je pre hráča veľkou poctou, ale v konečnom dôsledku to nič neznamená. Kvalitu musí hokejista potvrdzovať počas celej kariéry.
Povedali ste však, že 1. kolo ste si vysnívali. Je to zrejme väčšia sláva, ako v nasledujúcich výberoch…
Je to predovšetkým veľký zážitok – vysiela to televízia. Po sezóne v Slovane mi všetci vraveli, že 1. kolo je pre mňa nereálne, že to je už iná liga – ja som tomu však v kútiku duše veril. Keď človek vyjde na pódium, uvedomí si, že jeho cesta v najlepšej lige na svete sa práve začína.
Žiadny z klubov vám pred draftom ani len nenaznačoval, že si vás vyberie?
Jednotka, dvojka či trojka určite vedia, kto a kedy si ich vyberie. Tí ostatní sú na vážkach. Je to lotéria, človek netuší, čo sa odohráva v hlavách manažérov. Keď sa 1. kolo draftu blížilo ku koncu, pomaly som začal strácať nádej, našťastie bol tam ešte Columbus.
Nemali ste od nich žiadne avízo, že vás chcú?
Nie. Ale v myšlienkach som s nimi koketoval. Vedel som, že v 1. kole majú až tri výbery – napadlo mi, že jeden z nich by mohol byť aj Marko Daňo.
Kto bol s vami na drafte?
Celá rodina: mama, otec a ďalší známi. Bolo nás tam asi sedem.
Ako dlho trvala ceremónia?
Celý deň bol zdĺhavý, ale draft odsýpal rýchlo – iba občas sa to naťahovalo, keď si kluby medzi sebou vymieňali poradie. Keď si organizácia vybrala hráča, ten zišiel na pódium, podal si ruku so šéfom NHL, zástupcami mužstva, spravila sa spoločná fotka a obliekli ho do dresu. Celé to trvalo asi tri minútky. Potom už nasledovali rozhovory a podpisová akcia. Po celom dni som mal toho vskutku dosť.
TV Pravda: Miroslav Šatan oznámil, že sa bude uchádzať o pozíciu šéfa SZĽH. Popri tom naznačil aj svoje plány