Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Smutný príbeh brankára. Tristo stehov na krku a guľka v hlave

Pred tridsiatimi rokmi sa druhý raz narodil. Život po však už nikdy nebol rovnaký ako ten predtým.

26.03.2019 20:28
debata (1)
Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Blood, Sweat & Tears. But mostly blood. Clint Malarchuck 1990 Pro Set and Score cards #hockey #hockeycards #clintmalarchuk

Príspevok, ktorý zdieľa TrueNorth Hockey Cards (@truenorth_hc),

Hokejový brankár Clint Malarchuk v marci 1989 takmer vykrvácal priamo na ľade. Po súboji so spoluhráčom Uwem Kruppom nešťastne vyletela do vzduchu noha Steva Tuttla zo St. Louis a nôž korčule prerezal Malarchukovi krčnú tepnu.

Život mu zachránila pohotová reakcia člena realizačného tímu Buffala Jima Pizzutelliho. Ranu kanadskému brankárovi zašili 300 stehmi a už na druhý deň ho pustili z nemocnice.

O desať dní sa hlásil na tréningu Sabres. No jeho problémy sa tým zďaleka neskončili. Fyzickú traumu čoskoro nahradila psychická. Začali ho ťažiť depresie, stavy úzkosti a problémy s alkoholom. Všetko vyvrcholilo v roku 2008. Vo februári utrpel podobné zranenie slovenský útočník Richard Zedník a Malarchuka tento moment definitívne zlomil.

O osem mesiacov sa pokúsil o samovraždu a strelil si guľku do hlavy. Prežil. Neskôr svoj príbeh vyrozprával pre The Players Tribune, lebo sa snaží pomôcť ľuďom, ktorí tiež trpia depresiami.

Hororový večer v Buffale

„Bol to zápas ako každý iný. Viedli sme 1:0 a nemal som veľa roboty. Po súboji v rohu sa hra presunula pred bránku, zbadal som ako Stevova korčuľa vyletela hore. Mal som pocit, že ma zasiahla do masky. Necítil som žiadnu bolesť. Prvý dojem bol, že sa asi nič nestalo. Potom som uvidel krv… Na videu to nie je dobre vidieť, ale striekala päť až šesť stôp (150 až 180 cm, pozn.) ďaleko,“ opisuje Malarchuk hrôzostrašné momenty.

V priebehu pár sekúnd prišiel o jeden a pol litra krvi a obrovská škvrna tmavočervenej farby vystrašila všetkých okolo. V hľadisku omdlelo 11 ľudí, dvaja dostali infarkt a traja hráči zvracali.

O Malarchuka sa postaral veterán z Vietnamu Pizzutelli, ktorý až do príchodu záchranky silno tlačil na tepnu, aby čo najmenej krvácala. Tímový lekár zas tlačil brankárovi kolenom na kľúčnu kosť, čo je osvedčený postup, aby zranený dýchal s čo najnižšou frekvenciou.

„A je to tu Clint. Teraz zomrieš, premietalo sa mi hlavou. Rýchlo som si povedal, že nemôžem zomrieť na ľade. Pred toľkými ľuďmi. A najmä, keď mama sleduje doma zápas cez satelit. Preto som sa snažil stoj čo stoj dostať preč,“ približuje okamihy krátko po úraze.

Najprv počul, ako kričí rozhodca na všetkých okolo, aby doniesli nosidlá. Hneď na to prišlo zhrozenie, že ten brankár asi zomrie. „Potom ostalo úplné ticho. Premýšľal som – takto to asi vyzerá, keď zomrieš. Žiadna bolesť, žiaden zvuk. Skrátka, nič. V tej chvíli ku mne pristúpil Jim a zachránil ma,“ spomína Malarchuk.

Keď mu pomáhali z ľadu – opustil ho na vlastných – premýšľal, čo všetko ešte musí stihnúť. Žiadal, aby mu tímový kaplán dal posledné pomazanie a kustóda Ripa Simonicka poprosil, aby zavolal jeho mame domov do Calgary a povedal jej, že ju veľmi ľúbil.

„Po pár minútach sa na mňa pozrel jeden z našich lekárov a povedal mi, že budem v poriadku. Neveril som mu. Keď som sa prebral v nemocnici, vravel som si, aké mám obrovské šťastie,“ tvrdí.

Zedník a pokus o samovraždu

Pôvodne si myslel, že sa všetko skončilo len obrovskou jazvou na krku. A dlho to tak aj vyzeralo. V klube i v hľadiskách cítil veľkú podporu.

Problémy nastali až po skončení sezóny. Všetok adrenalín pominul a vtedy 28-ročný brankár si začal plne uvedomovať, čo sa mu stalo a ako blízko bol smrti.

„Začal som bojovať so všetkými druhmi úzkosti, depresiami a paranojou. Stupňovalo sa to. Vtedy som mal využiť radu psychológa. No aj keby mi niekto nejakého ponúkol, asi by som odmietol. Stal som sa hrdinom pre svoju rodinu, priateľov a tisíce hokejových priaznivcov. Nechcel som to ohroziť ukázaním vlastnej slabosti. Bál som sa, že lekári zistia, že som sa zbláznil. Tak som sa totiž cítil. Zároveň som sa bál, že by to bol koniec mojej kariéry,“ vysvetľuje.

Behom ďalšej sezóny sa k depresiám pridali nočné mory.

„Bál som sa ísť spať. Snívalo sa mi, ako zo mňa strieka krv a zomieram. Všetko veľmi realistické a navyše spomalené,“ hovorí.

Po jednej párty, pred ktorou sa desať nocí poriadne nevyspal, sa rozhodol, že si vezme lieky proti bolesti a zapije ich fľašou whisky. Očakával, že odpadne a konečne sa vyspí. Namiesto toho sa mu zastavilo srdce. „Všetci si mysleli, že som sa pokúsil zabiť, ale ja som sa naozaj potreboval len vyspať,“ spomína.

Vtedy sa konečne pozhováral s psychiatrom a ten zistil, že trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou. Aspoň vedel, že sa musí liečiť.

Devätnásť rokov po incidente utrpel podobné zranenie – navyše opäť v Buffale – Richard Zedník. Malarchuk si vravel, že ho to nemôže rozhádzať, no zistil, že sa veľmi mýlil.

„V boji s démonmi som mal dobré i zlé dni. Niektoré naozaj veľmi zlé. No zvládal som to. Dokonca som začal pracovať ako tréner brankárov v NHL, na čo som bol veľmi hrdý. Zrazu všetci chceli, aby som si pozrel zábery zo zranenia Zedníka a hovoril o tom, čo sa stalo mne. Myslel som si, že to zvládnem, ale vnútorne ma to ničilo. Začal som vo veľkej miere chľastať a sám si dávkovať lieky,“ priznáva.

O pár mesiacov sa dostal do takého zlého stavu, že ho museli viackrát hospitalizovať. Pravidelne z liečebne či nemocnice utiekol. Trpel paranojou a bál sa, že ho chcú zavrieť navždy, mal pocit, že ho sleduje FBI alebo CIA a podvádza ho manželka.

„Moja žena si potrebovala trochu oddýchnuť a strávila noc s priateľmi. Mozog mi stále nahováral, že je s nejakým iným mužom. Keď sa vrátila domov, vzal som si zbraň a priložil si ju k brade. Mal som v sebe asi 25 pív a niečo som po nej vykrikoval. Vystrelil som. Guľka sa dostala do mozgu, ktorý bol posledných pár rokov mojím najväčším nepriateľom,“ opisuje. Prekvapujúco nestratil vedomie. Žiadal manželku, aby nevolala policajtov. Keď ho neposlúchala, presviedčal ju, aby im neprezradila, že sa strelil úmyselne…

V nemocnici mu pomohla psychologička, ktorá sa nedala odbiť jeho nezáujmom o spoluprácu. Dala mu knihu o tom, ako reagujú na traumatické situácie zvieratá a práve tá zabrala.

„Som rančer, milujem zvieratá. Mal som kone, kozy aj psov. Až vtedy mi všetko docvaklo. Všetko začalo dávať zmysel a ja som si uvedomil, že musím pomôcť aj ostatným ľuďom s takýmito problémami,“ uzatvára.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #hokej #NHL #Clint Malarchuk